Top udalosti v energetike: Nad Európou visí plynová kríza

Zníženie sporného poplatku

Poplatok za prístup do distribučnej sústavy, známy tiež ako G-komponent, by sa mal na návrh Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) znížiť. Ide o platbu, ktorú distribučným spoločnostiam uhrádzajú výrobcovia elektrickej energie, aj jej spotrebitelia a distribučným spoločnostiam má pokrývať náklady spojené s prevádzkou a údržbou siete. Menší výrobcovia, prevažne zelenej elektriny, ale aj niektoré priemyselné firmy s vlastnou výrobou elektriny, sa voči poplatku dlhodobo bránia. Označujú ho za diskriminačný, obmedzuje podľa nich možnosti pripájania nových zdrojov a znižuje konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu. Podľa návrhu zákona, ktorý regulátor predložil do medzirezortného pripomienkového konania by sa mal vzorec výpočtu výšky G-komponentu zmeniť tak, že vo výsledku by sa poplatok na strane výrobcov znížil približne o dve tretiny.

Príjmy distribučných spoločností od výrobcov elektriny by tak klesli rádovo o dve desiatky miliónov eur ročne. Pri nezmenených nákladoch to však znamená, že ťarcha prevádzky siete sa vo väčšej miere presunie na plecia spotrebiteľov. Tento krok prichádza v čase, kedy cena silovej elektriny na komoditných burzách preráža historické maximá. Ak sa regulátorovi nepodarí ubrať z iných zložiek výslednej ceny, novoročné zdraženie elektriny pre spotrebiteľov by tak mohlo byť ešte vyššie. Pre priemysel a rozvoj obnoviteľných zdrojov je to naopak skôr dobrá správa. Nie len, že budú vyrobenú elektrinu predávať za vyššiu cenu, ale ušetria aj na poplatkoch.

Zdroj: MATEJ KALINA

G-komponent opakovane kritizovali výrobcovia zelenej energie. Rozhodoval o ňom už aj Ústavný súd SR, ktorý dal za pravdu zeleným výrobcom a poplatok vyplácaný bez zmlúv označil za protiústavný. V roku 2019 však tento poplatok vláda a parlament zlegalizovali prostredníctvom novely zákona o energetike a vlani v októbri preto výrobcovia elektriny podali sťažnosť na Európsku komisiu.

Zásobníky na doraz

Zima sa blíži, no komora je poloprázdna. Presnejšie povedané, zásobníky zemného plynu, z ktorých sa čerpá palivo aj na vykurovanie domácností, sú na začiatku vykurovacej sezóny natlačené len na približne 76 percent. To je výrazne menej, ako býval štandard ostatných rokov a v prípade obdobne dlhej zimy, ako bola tá minulá, hrozí, že ich naplnenosť do jari klesne až na alarmujúcich sedem percent. Situácia sa tak dramaticky otočila. Ku koncu roka 2019 boli podzemné zásobníky takmer prakticky plné, následne prišla mierna zima a globálna pandémia. Dopyt po plyne tak bol nízky. Aj minulú zimu boli zásobníky plné približne na 95 percent, no zima bola dlhá a na jar sa ekonomika prebrala, čo vyhnalo dopyt aj ceny nahor.