Kvalita a náklady na starostlivosť o deti počas ich raného veku života majú významný vplyv na výkonnosť ekonomiky krajiny či výkon študentov počas štúdia na stredných a vysokých školách. Jednou z najpodstatnejších výhod úspešného systému starostlivosti o dieťa je však vyššie zastúpenie žien v pracovnej sile krajiny. Kariéru matiek totiž už dávno brzdia neprimerané politiky v oblasti starostlivosti o dieťa či rodičovskej dovolenky.
Agentúra Bloomberg prináša prvú päťku krajín, ktoré na to v tejto oblasti idú správne, a preto sa tu rodičom žije o niečo ľahšie.
1. Island
V rámci rebríčka organizácie Unicef sa Island umiestnil celkovo druhý. Prvé miesto sa podarilo uchmatnúť Luxembursku, no pre jeho relatívne malý počet obyvateľov sa ho Bloomberg rozhodol vynechať a sústrediť sa iba na väčšie krajiny.
Spomedzi severských krajín, ktoré sú známe svojou vysokou úrovňou politík v oblasti starostlivosti o dieťa, sa Island umiestnil najlepšie. Krajine sa v rámci služieb poskytujúcich starostlivosť o dieťa podarilo nájsť rovnováhu medzi vysokou kvalitou a cenovou dostupnosťou.
Podľa údajov z roku 2017 minul Island na vzdelávanie a starostlivosť o deti v ich ranom veku života 1,8 percenta HDP, čo je viac ako dvojnásobok priemernej úrovne ostatných krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Okrem toho tu v triedach na jedného učiteľa pripadá najviac päť detí a samotná starostlivosť je tu tiež cenovo relatívne dostupná. Rodičia na základe svojho platu dostávajú prídavky, a tak rodičia na svoje deti v tomto smere minú iba päť percent svojej výplaty.
2. Estónsko
Estónsko disponuje jednou z najviac cenovo dostupných starostlivostí o dieťa a najvyšším podielom mladých detí s vysokou úrovňou čítania a matematických zručností v rámci bohatých krajín sveta. Každé dieťa vo veku od 18 mesiacov do 7 rokov má zabezpečené miesto u poskytovateľov starostlivosti o dieťa, ktoré rodičov stojí iba 20 percent z výšky minimálnej mzdy. Rodiny s nízkym príjmom navyše dostávajú podporu.
Učitelia mladých detí sú v Estónsku relatívne oveľa kvalifikovanejší než ich náprotivky v mnohých iných krajinách OECD. Najnižšia úroveň vzdelania, ktorú musia dosiahnuť, je úspešne ukončené štúdium na univerzite. Sektor starostlivosti o dieťa je navyše súčasťou väčšieho systému vzdelávania, takže väčšinu poskytovateľov riadi štát a poberajú štedré dotácie.
Žiadna z týchto skutočností sa však nepremietla do rodovej rovnosti v rámci zamestnania. Estónsko je v rámci OECD totiž stále štátom s jedným z najvyšších rozdielov v odmeňovaní mužov a žien.
3. Nemecko
Starostlivosť o deti sa v Nemecku nazýva kita. Patria sem aj škôlky či školské družiny, pričom všetky deti v určitom veku majú na miesto v kite zo zákona nárok. V niektorých častiach krajiny zaň rodičia platia poplatok na základe výšky príjmu a v niektorých, akými sú mestá Berlín či Hamburg, je táto služba bezplatná bez všetkých.
Nemecku sa v rebríčku podarilo uspieť sčasti preto, že má v rámci krajín OECD v pomere k platom jedny z najnižších nákladov na služby v oblasti starostlivosti o dieťa. Tieto služby tu navyše dosahujú veľmi vysokú kvalitu a triedy sú počtom detí tiež relatívne malé.
Systém však nie je bez chýb. Rodičia sa sťažujú na problémy s miestom v kite, pričom mnohí z nich si neboli schopní zabezpečiť voľné miesto počas tých hodín, kedy to najviac potrebovali.
4. Kanada
Kanadská vláda sa v roku 2021 zaviazala vyriešiť vysoké náklady na starostlivosť o deti v ranom veku života. S cieľom znížiť do roku 2025 až 2026 poplatok za dieťa na v priemere desať kanadských dolárov (zhruba sedem eur) do systému prisľúbila naliať až 30 miliárd kanadských dolárov (21 miliárd eur). Za každý svoj takto minutý dolár vláda ekonomike polepší až o 2,80 dolára.
Kanada má v pláne celoplošne zaviesť model platný v provincii Quebec, kde dotácie poskytovateľom umožňujú poskytovať starostlivosť iba za 8,85 kanadského dolára (šesť eur) na deň. Ani tento quebecký model však nie je dokonalý, pretože dopyt po miestach u obľúbených neziskových poskytovateľov prevyšuje ich dostupnosť. Aj napriek tomu však tento model možno považovať za úspešný, keďže za viac než dve desaťročia od jeho zavedenia podiel žien v pracovnej sile krajiny prekonal národný priemer.
5. Nový Zéland
Podľa Unicefu poskytuje Nový Zéland deťom v ranom veku jedno z najkvalitnejších vzdelaní na svete. Licencovaní poskytovatelia sa držia povinnej učebnej osnovy, ktorá sa zameriava na princípy posilňovania postavenia a spolupatričnosti.
Pokrok v oblasti rodovej rovnosti je evidentný. V roku 2022 sa krajina po prvý raz umiestnila na prvom mieste indexu žien v práci firmy PricewaterhouseCooper (PwC). Novému Zélandu sa podarilo zmenšiť rozdiel v odmeňovaní mužov a žien na päť percent a podiel žien v predstavenstvách firiem tu patrí k jednému z najvyšších v OECD.
Vláda síce dotuje určitý počet bezplatných hodín pre deti od troch do piatich rokov, no aj napriek tomu miestny systém starostlivosti o deti patrí k jedným z najdrahších v OECD.
Ďalšie dôležité správy
