Top 5 udalostí dňa: Vláda zrušila núdzový stav a Michal Suchoba vypovedal na NAKA

Núdzový stav už nebude platiť

Núdzový stav na Slovensku sa skončí uplynutím 14. mája. Rozhodla o tom vláda. Mimoriadna situácia z 11. marca trvá naďalej, aj po ukončení núdzového stavu. Vláda vyhlásila núdzový stav uznesením ešte 30. septembra minulého roka. Platil od 1. októbra na 45 dní. Následne ho kabinet viackrát predlžoval. Naposledy koncom apríla, keď odsúhlasil jeho predĺženie o 30 dní, teda do 28. mája.

Vláda ruší predčasne núdzový stav po tom, ako Národná rada SR schválila novelu zákona o hospodárskej mobilizácii. Kabinet má vďaka tomu nástroje na prijímanie opatrení hospodárskej mobilizácie bez núdzového stavu. Zrušenie núdzového stavu znamená aj zrušenie zákazu zhromažďovania a stretávania sa. Uviedla to podpredsedníčka vlády SR a ministerka pre investície Veronika Remišová.

M. Suchoba sa vrátil z Emirátov a vypovedal

Podnikateľ Michal Suchoba sa dobrovoľne vrátil na Slovensko a vypovedal v budove Prezídia policajného zboru v Bratislave. M. Suchoba už raz vypovedal cez tzv. telemost priamo zo Spojených arabských emirátov. Podľa medializovaných informácií mal podnikateľ vypovedať v prípade Mýtnik viac ako 5 hodín. „V podstate zopakoval svoj predošlý výsluch, ktorý prebiehal prostredníctvom telemostu. Výsluch bol dlhší, pretože neodmietol odpovedať na otázky vyšetrovateľa ani na ostatné otázky obhajcov,“ konštatoval obhajca Michala Suchobu, advokát Miroslav Ivanovič. Podľa jeho slov ku kauze Očistec jeho klient nevypovedal, urobiť by tak mal na budúci týždeň.

Michal Suchoba sa priznal v kauze Mýtnik. V čase šéfovania Františka Imreczeho na Finančnej správe sa mali dohadzovať miliónové zákazky daniarov IT firme Allexis Michala Suchobu, pod kontrolou oligarchu Jozefa Brhela. V súčasnosti sú všetci obvinení z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a J. Brhel aj z prijímania úplatku. F. Imrecze a J. Brhel sú už vo väzbe. M. Suchoba v rámci výpovede taktiež tvrdil, že státisíce eur mal prijímať aj vtedajší minister financií Peter Kažimír. Ten však jeho tvrdenia odmieta.

M. Kolíková nesúhlasí s novelou Trestného poriadku

Novela Trestného poriadku z dielne poslankyne Petry Hajšelovej, ktorá má upraviť trvanie väzby, môže mariť vyšetrovanie, nie je odkonzultovaná s orgánmi činnými v trestnom konaní a chýbajú v nej i prechodné ustanovenia. Kritizovala to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Namieta proces predloženia novely. Hovorí, že novela upravujúca kľúčový inštitút, ako je kolúzna väzba a väzba, sa nemôže prijať takto rýchlo. Pripomenula, že do medzirezortného pripomienkového konania predložila vlastný návrh.

Jej postoj komentoval predseda parlamentu Boris Kollár, podľa ktorého sa ministerka spravodlivosti vykašľala na prípravu legislatívy upravujúcej lehoty kolúznej väzby. Vyčíta jej, že za rok vo funkcii nepripravila túto novelizáciu. Obáva sa, že kolúzna väzba sa používa ako trest. Pýtal sa ministerky, koľko mŕtvych v kolúznej väzbe jej bude stačiť, aby zmenila legislatívu. „Rok ste ministerkou, dodnes to nie je. Ja som vás o to prosil na jeseň minulého roku,“ povedal B. Kollár. Dodal, že návrh P. Hajšelovej sa dá v druhom čítaní upraviť. B. Kollára v pléne podporila okrem poslancov Sme rodina napríklad aj koaličná poslankyňa Katarína Hatráková.

Nedostatok čipov automobilky pripraví o 110 miliárd dolárov

Globálny nedostatok čipov tento rok výrobcov áut pripraví na tržbách až o 110 miliárd dolárov. Predpovedá to poradenská spoločnosť AlixPartners, ktorá tak zhoršila svoj doterajší výhľad. Doteraz predpokladala, že problém spôsobí automobilkám výpadok tržieb v objeme okolo 61 miliárd dolárov. Nedostatok kľúčových súčiastok sa potom dotkne výroby asi 3,9 milióna áut. Nedostatok čipov donútil automobilky, aby sa začali viac starať o dlhodobú odolnosť dodávateľského reťazca, a vyhli sa tak jeho narušeniu v budúcnosti, uviedla konzultačná spoločnosť v správe.

Globálny nedostatok čipov, ktorý spôsobil narušenie výroby a dodávateľských reťazcov kvôli pandémii covid-19, v poslednej dobe komplikuje výrobu spotrebnej elektroniky i automobilov. Rad popredných automobiliek kvôli chýbajúcim čipom prikročil k obmedzovaniu produkcie, napríklad General Motors, Ford či Volkswagen, vrátane značky Škoda Auto.

Štúdia ukázala, že Pfizer je účinnejší až po 12 týždňoch

Vakcína proti koronavírusu od spoločností Pfizer/BioNTech u starších ľudí produkuje 3,5-krát viac protilátok v prípade, že je druhá dávka podaná až po 12 týždňoch namiesto odporúčaných troch. Vyplýva to z britskej štúdie. „Naša štúdia ukazuje, že najsilnejšia odpoveď na protilátky po druhej dávke vakcíny od Pfizeru sa u starších ľudí výrazne zosilní, keď sa jej podanie predĺži na 12 týždňov (po prvej dávke),“ uviedla vedúca výskumu Helen Parryová pôsobiaca na Birminghamskej univezite.

Ide o prvý výskum, ktorý priamo porovnáva odozvu imunitného systému po aplikovaní druhej dávky uvedenej americko-nemeckej očkovacej látky medzi skupinami osôb, ktoré ju dostali v trojtýždňovom intervale, aký bol testovaný v klinických štúdiách, a tými, ktorým bola podaná až po 12 týždňoch. Takýto rozostup medzi prvou a druhou dávkou odporučili britskí predstavitelia s cieľom umožniť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, aby im v krátkom čase bola podaná aspoň prvá dávka vakcíny a získali tak určitú ochranu pred nákazou. Na dosiaľ nerecenzovanej štúdii sa zúčastnilo 175 ľudí vo veku 80-99 rokov.