Top 5 udalostí dňa: Vláda nechce odvolať Matoviča a miešanie vakcín vytvára silnú imunitu

Vláda stojí za Matovičom

Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady (NR) SR na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií SR Igorovi Matovičovi. Návrh vláda vníma ako účelový populizmus navrhovateľov. Navrhovatelia majú podľa vlády na to dva hlavné dôvody. Tým prvým je strach pred spravodlivosťou, druhým dôvodom je permanentná snaha strany Smer-SD a jej pobočky Hlas-SD o zneužívanie mimoriadne ťažkej pandemickej situácie.

Poslanci z klubu Za ľudí v hlasovaní spočiatku nemali jasno. Poslankyňa Viera Leščáková napríklad povedala, že bude hlasovať proti vysloveniu nedôvery I. Matovičovi. Jej kolegyňa Miriam Šuteková hovorí, že podporiť návrh na odvolanie by bolo to isté, ako sedieť v jednej vláde s opozičnými lídrami.

OĽANO už avizovalo, že za I. Matovičom stojí. Sme rodina avizuje, že návrh opozície nepodporí, klub SaS má ešte o svojom postupe rokovať. Nezaradení poslanci a bývalí členovia Za ľudí Tomáš Valášek a Miroslav Kollár, naopak, informovali, že odvolávanie ministra financií podporia.

Štúdia odporúča kombináciu vakcín

Najnovšie výskumy naznačujú, že kombináciou dávky vakcíny Oxford/AstraZeneca s očkovacou látkou Pfizer/BioNTech sa vytvára silná imunitná odpoveď proti koronavírusu. Vedci Oxfordskej univerzity v rámci štúdie Com-COV skúmali možnosť podať človeku dve dávky vakcíny od rôznych výrobcov. Tieto vakcíny boli podané s odstupom štyroch týždňov.

Zistenia by mohli umožniť flexibilitu očkovania v Británii aj v očkovacích kampaniach v iných štátoch, lebo ľudia by sa mohli dať zaočkovať akoukoľvek dostupnou vakcínou, a nie len čakať na podanie vakcíny rovnakej ako ich prvá dávka.

Riešitelia štúdie tiež dospeli k záveru, že podanie vakcín Pfizer a AstraZeneca v akomkoľvek poradí prináša lepšie výsledky ako dve dávky očkovacej látky od AstraZenecy. Ak by sa však vakcína od AstraZenecy brala ako prvá dávka, a nie ako druhá dávka, prinieslo by to ešte lepšie výsledky. Dve dávky Pfizeru priniesli najlepšie výsledky na úroveň protilátok, ktoré pomáhajú neutralizovať vírusy pri vstupe do tela.

EK prišla so sľubnými liekmi na koronavírus

Európska komisia (EK) oznámila, že stratégia EÚ o liekoch proti covidu-19 prináša prvé výsledky, a predstavila zoznam prvých piatich liekov, ktoré by čoskoro mohli byť dostupné na liečbu pacientov s koronavírusom v celej EÚ. Štyri z piatich nových liečiv sú monoklonálne protilátky, ktoré sú predmetom priebežného skúmania Európskou agentúrou pre lieky (EMA). Ďalším liekom je imunosupresívum, ktoré už má povolenie na uvedenie na trh.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová upozornila, že očkovanie v EÚ postupuje čoraz rýchlejšie, vírus však zrejme nezmizne a pacienti budú potrebovať bezpečnú a účinnú liečbu. Podľa jej slov prvých päť liečebných produktov je už v pokročilom štádiu vývoja a majú vysoký potenciál byť medzi tromi novými liekmi proti covidu-19, ktoré dostanú povolenie do októbra 2021. Komisia chce do októbra zostaviť portfólio najmenej desiatich potenciálnych liekov.

Ekonomická nálada na Slovensku si v júni polepšila

Ekonomická nálada sa v júli zlepšila, sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu vzrástol o 3,9 bodu na úroveň 107. Od septembra 2017 tak ide o najvyššiu hodnotu. Dôvera sa výraznejšie zlepšila v priemysle, obchode, stavebníctve a u spotrebiteľov. V prípade služieb zaznamenal indikátor mierne zhoršenie.

Ekonomická nálada sa v júni dostala na najlepšiu úroveň za 21 rokov aj v Európskej únii. Jej index sa zvýšil o tri body na 117 bodov. Prekonal tiež očakávania analytikov, ktorí jeho júnovú hodnotu v ankete agentúry Reuters odhadovali na 116,5 bodu. K rastu indexu ekonomickej nálady pre EÚ prispela predovšetkým zlepšená situácia v sektore služieb, ktorý bol predtým ťažko zasiahnutý koronavírusovými obmedzeniami. Nálada sa však v júni zlepšovala aj v ostatných sledovaných odvetviach, teda v priemysle, maloobchode a stavebníctve, a tiež medzi spotrebiteľmi.

Kybernetické útoky dosahujú rekordy

Výskumný tím Check Point Research zaznamenal rekordný rast kybernetických útokov v Európe. K nárastu kybernetických útokov a hrozieb sa pridávajú agresívne malvéry. V regióne EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika) bol v máji týždenný priemer útokov na jednu organizáciu 780, pričom začiatkom roka to bolo 643 útokov.

„V máji sme zaznamenali medziročný rast kybernetických útokov na organizácie v Európe, na Blízkom východe a v Afrike až o 97 percent,“ uviedol riaditeľ slovenskej pobočky spoločnosti Andrej Aleksiev. Na Slovensko priniesol mesiac máj vlnu útokov vedených cez botnety.

„Tieto útoky s históriou viac ako dve desaťročia sú efektívne jednoduchosťou a brutalitou. Zahltia systémy, ktoré sa stanú pod náporom požiadaviek nedostupné alebo skolabujú,“ vysvetlili experti. Zastaviť pandémiu kybernetických útokov si bude podľa výskumníkov vyžadovať spoluprácu vlád, kybernetických bezpečnostných spoločností aj samotných organizácií.