Top 5 udalostí dňa: Sulík sa ponúkol za Krajčího a vláda schválila zákon o trvalom kurzarbeite

Sulík sa ponúkol na post ministra zdravotníctva

Minister hospodárstva Richard Sulík by bol ochotný stať sa ministrom zdravotníctva. Premiérovi Igorovi Matovičovi navrhol odvolanie súčasného šéfa rezortu Mareka Krajčího, ten však jeho návrh zamietol. R. Sulík hovorí, že by bol „ochotný sa obetovať“. Riadenie ministerstva hospodárstva, ktorému šéfuje dnes, chcel odovzdať štátnemu tajomníkovi Jánovi Oravcovi.

„Ak premiér nemá k dispozícii ministra zdravotníctva, ja som k dispozícii sa tomu venovať,“ povedal R. Sulík. M. Krajčí podľa neho spravil množstvo manažérskych chýb. „Tu nie je problém, že chýbajú poznatky z medicíny, tu sú manažérske zlyhania. Premiér to odmietol, takže odmietam ja odteraz byť akokoľvek spoluzodpovedný,“ doplnil.

Ak by bol ministrom zdravotníctva, zmenil by prístup a venoval by sa najmä pozitívne nakazeným. Sulíkov návrh prišiel počas týždňa, keď silnie tlak na demisiu Mareka Krajčího. Ten však v diskusii povedal, že odchod neplánuje.

Trvalý kurzarbeit upraví zákon

Slovensko bude mať legislatívu o trvalom kurzarbeite. Vláda schválila zákon o trvalom kurzarbeite. Podpora by mala byť podľa novej legislatívy vyplácaná v čase skrátenej práce od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Nárok na podporu vznikne vtedy, ak sa obmedzí činnosť zamestnávateľa natoľko, že nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10 percent ustanoveného týždenného pracovného času.

Podpora by sa mala poskytovať na zamestnanca, ktorý je v pracovnom alebo v štátnozamestnaneckom pomere, a tiež na fyzickú osobu, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Vláda navrhla poskytovať túto podporu v úhrne najviac šesť mesiacov. Navrhnutá účinnosť zákona je od 31. decembra tohto roka okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022 či 1. januára 2023.

Prokurátorke vzali kauzy Búrka a Víchrica

Kauzy Búrka a Víchrica majú nového dozorujúceho prokurátora. Rozhodol o tom špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, meno však nezverejnili. Dozorujúcou prokurátorkou v týchto kauzách doteraz bola Valéria Simonová. D. Lipšic rozhodol o prevedení trestnej veci novému prokurátorovi “na základe skutočnosti, že dozorujúca prokurátorka v kauzách Búrka a Víchrica avizovala špeciálnemu prokurátorovi svoj zámer odísť v tomto roku do predčasného dôchodku, ako aj zo zdravotných dôvodov“.

V rámci akcie Búrka zadržala NAKA 11. marca minulého roka 13 sudcov, keď ich obvinili z korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti. V akcii Víchrica vlani na jeseň zadržali a obvinili podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára i ďalšie osoby. Medzi nimi aj bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu SR Jarmilu Urbancovú.

Očkujú už aj zamestnancov elektrární

Najdôležitejší pracovníci kritickej infraštruktúry sa začínajú očkovať. Na základe dohody rezortov hospodárstva, zdravotníctva a vnútra už bolo zaočkovaných 53 zamestnancov Slovenských elektrární, ktorí sa starajú o chod atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Rezort hospodárstva podľa jeho štátneho tajomníka Karola Galeka zostavil zoznam približne 6-tisíc najkľúčovejších zamestnancov kritickej infraštruktúry a vybraných subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorých sa bude očkovanie týkať. Z pohľadu energetiky ide najmä o zamestnancov spoločností, ktoré zabezpečujú prenos a distribúciu energií. “Tieto potrebujú na bežný chod nielen domácnosti, ale aj priemysel či nemocnice, napríklad aj na pohon pľúcnych ventilácií, svietenie a kúrenie v priestoroch, kde sa očkuje,“ vysvetlil dôležitosť očkovania kritickej infraštruktúry štátny tajomník.

Cudzinci vlani prevzali skoro 2 600 firiem

Najčastejšími zahraničnými majiteľmi slovenských firiem sa v minulom roku stali Česi, Maďari a Američania. Podnikatelia z tejto trojice štátov pod seba získali 1 640 firiem, teda takmer dve tretiny z 2 569 slovenských spoločností, ktoré získali vlastníkov zo zahraničia. Vyplýva to z dát poradenskej spoločnosti Bisnode A Dun & Bradstreet Company.

Medziročne je vidieť mierny pokles v záujme zahraničných podnikateľov o slovenské firmy. Vlani kúpili o 196 spoločností menej ako v roku 2019. Prvenstvo v rebríčku najčastejších zahraničných majiteľov si dlhodobo drží Česká republika. Kapitál v 808 firmách získaných počas minulého roka presahuje 12 miliónov eur, čo je 15 percent celkového objemu kapitálu. Druhými najčastejšími novými vlastníkmi boli Maďari, ktorí vlani kúpili 703 firiem so základným imaním viac ako 9 miliónov eur. USA na pozícii trojky vymenili Rumunov. Kúpili 129 firiem s kapitálom 5 miliónov eur. Medzi kupujúcich patria aj Rakúšania, Poliaci či Bulhari.