Top 5 udalostí dňa: Súd zamietol Kičurovu žiadosť a slovenská ekonomika klesla o 1,8 percenta

Kajetán Kičura zostáva vo väzbe

Bývalý šéf Správy štátnych hmotných rezerv SR Kajetán Kičura zostáva vo väzbe. Najvyšší súd (NS) SR zamietol jeho sťažnosť voči uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Ten v apríli nevyhovel žiadosti Kajetána Kičuru o prepustenie z väzby na slobodu. „Senát 1T NS SR na dnešnom neverejnom zasadnutí zamietol ako nedôvodnú sťažnosť obvineného Kajetána Kičuru, podanú proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,“ spresnila hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. Dodala, že sudca sa tak stotožnil so závermi sudcu pre prípravné konanie ŠTS, ktoré si ako zákonné a vecne správne osvojil.

Kajetán Kičura je stíhaný za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku v súbehu s pokračovacím zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Vo väzbe je od vlaňajšieho apríla a v novembri NS SR rozhodol o jej predĺžení do 21. júna 2021.

Ekonomika v prvom štvrťroku klesla

Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku klesla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 1,8 percenta, v závere minulého roka po revízii údajov o 0,8 percenta vzrástla. V medziročnom porovnaní sa potom hrubý domáci produkt (HDP) v prvom štvrťroku zvýšil o 0,3 percenta. Vo svojom odhade to uviedol Štatistický úrad. Mesačné štatistiky naznačujú, že za poklesom HDP je domáca časť ekonomiky, najmä spotreba domácností. Uviedli to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska.

„Medziročný vývoj pridanej hodnoty zlomil klesajúci trend do mierne rastúceho a naznačil tak postupný návrat k rastovému trendu pred pandemickou situáciou spôsobenou koronavírusom. Zvýšená aktivita sa podobne ako v závere roka 2020 prejavila v odvetviach priemyslu, pričom kľúčovú úlohu zohráva výroba automobilov,“ uviedli štatistici. Dodali, že mierny rast pridanej hodnoty tlmil domáci dopyt, a to najmä spotreba domácností v súvislosti s epidemickými opatreniami a zvýšenou nákupnou opatrnosťou obyvateľov.

EÚ má pravidlá revidovanej smernice o modrej karte

Európska komisia (EK) privítala dohodu, ktorú dosiahli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady EÚ o nových pravidlách pre vstup a pobyt vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Ide o pravidlá revidovanej smernice o modrej karte. Nový systém zavedie účinné pravidlá na prilákanie vysokokvalifikovaných pracovníkov do Únie – vrátane pružnejších podmienok prijímania, rozšírených práv a možnosti ľahšieho pohybu a práce medzi členskými štátmi.

Nová schéma zahŕňa flexibilnejšie požiadavky pre žiadateľov modrej karty EÚ – minimálna mzda sa zníži na 1- až 1,6-násobok priemerného hrubého ročného platu, čím sa stane dostupnejšia pre viac ľudí. Minimálna doba trvania pracovnej zmluvy sa skráti na šesť mesiacov. Nové pravidlá podporujú aj zjednocovanie rodín, lebo EÚ v snahe prilákať a udržať vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ umožní aj ich rodinným príslušníkom, aby sa stali držiteľmi modrej karty a vstúpili tak na trh práce.

Izrael odkúpi americké zbrane za stovky miliónov dolárov

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena informovala začiatkom mája Kongres o úmysle predať Izraelu zbrane v hodnote 735 miliónov dolárov. Urobila tak asi týždeň pred vypuknutím bojov medzi radikálnym hnutím Hamas a izraelskou armádou, pričom väčšinu zásielky tvoria zariadenia na presné navádzanie bômb, ktoré Izrael používa pri bombardovaní pásma Gazy. Časť demokratických zákonodarcov, ktorí postup Izraela z posledných dní kritizujú, teraz uvažuje nad tým, či chystaný predaj zbraní nevyužiť k nátlaku na Izrael, aby útoky zastavil.

USA sú tradične jedným z najbližších spojencov Izraela. Nová generácia zákonodarcov z vládnucej Demokratickej strany, ktorá sa poväčšine hlási k jej ľavicovejšiemu krídlu, však začína v posledných dňoch hlasno spochybňovať terajšiu jednoznačnú podporu politiky izraelského premiéra Benjamina Netanyahua. Mnohí z nich chcú získať o chystanom predaji nové informácie a hovoria aj o možnosti, že by USA pozdržaním obchodu mohli vyvíjať tlak na Izrael v snahe dosiahnuť čo najrýchlejšie prímerie na Blízkom východe. Diskusia v Kongrese zrejme už rozpracovaný predaj zbraní nezastaví, spor však zvýrazňuje rastúci rozkol u demokratov.

Bos Piťovcov si odpyká trest odňatia slobody

Bos bratislavskej skupiny Piťovcov Juraj Ondrejčák, alias Piťo, si odpyká 23-ročný trest odňatia slobody za vraždu Ľuboslava Velka, objednávku vraždy Jána Takáča a ďalšie trestné činy. Rozhodol tak Špecializovaný trestný súd v Pezinku, ktorý schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel obvinený s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Rozhodnutie je právoplatné.

Trest si Piťo odpyká v ústave so stredným stupňom stráženia. Spoluobvinený Matej Šalaga, alias Gaťa, si odpyká trest 13,4 roka odňatia slobody, a to v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Obaja čelili obvineniam z desiatich skutkov, a to vrážd, účasti na vraždách, nedovoleného ozbrojovania, členstva v zločineckej skupine, hrubého nátlaku a iných. Senát rozhodoval o navrhovanej dohode o vine a treste približne tri hodiny. Obaja musia zaplatiť vysoké státisícové sumy ako odškodné pozostalým. Oboch obvinených na súd eskortovali, k skutkom sa nevyjadrovali.