Top 5 udalostí dňa: Rusko chce naspäť Sputnik V a ekonómovia vyzývajú na reformy

Naťahovanie o Sputnik V

Kvôli dodávke ruskej vakcíny Sputnik V navštívil Moskvu minister financií Igor Matovič, ktorý jej nákup presadil ešte z pozície premiéra napriek odporu časti koalície. Podľa Matoviča existujú „pokútne a systematické snahy zabrániť tomu, aby sa Sputnik V na Slovensku mohol používať“. Rokovania s Kirillom Dmitrijevom, ktorý je CEO Ruského fondu priamych investícií (RDIF), sa však neskončili dobre.

Rusko požaduje vrátenie vakcíny. Podľa RDIF Slovensko porušilo zmluvu tým, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zadal testovanie dodanej dávky vakcíny laboratóriu, ktoré nie je súčasťou siete oficiálnych laboratórií Európskej únie, hoci je táto sieť dostupná.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) upozornil na to, že výrobca Sputnika V nedodal ústavu až približne 80 percent dát nevyhnutných na jeho zhodnotenie. Práve to zabránilo prijatiu záveru o pomere prínosov a rizík ruskej vakcíny.

Ekonómovia volajú po reformách

Dvadsaťdva popredných slovenských ekonómov vyzýva na urýchlené prijatie reforiem pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „Sme presvedčení, že ani súčasné výnimočné okolnosti nezbavujú politickú reprezentáciu jej záväzku zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ uviedol v mene ekonómov Juraj Kotian. Dôvod zlého ekonomického vývoja nevidia ekonómovia v koronakríze. „Dôvodom tohto vývoja nie je pandémia, ale nedostatok odhodlania, dobrej vôle a politickej zodpovednosti,“ dodali.

Ekonómovia zdôrazňujú dobre nastavené a záväzné viacročné výdavkové limity, potvrdenie dlhodobej kotvy pre verejné financie a úpravu dlhovej brzdy v súlade s návrhmi odbornej verejnosti. Taktiež vyzývajú na zavedenie reálnych ozdravných mechanizmov do dôchodkového systému. Prijatie takýchto opatrení podľa nich nijako neznižuje schopnosť vysporiadať sa s dôsledkami pandémie. Práve naopak, pomáha budovať fiškálny priestor a pridáva väčšiu mieru flexibility vysporiadať sa s ďalšími prípadnými krízami. 

Sulík predstavil priority rezortu

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predstavilo 12 priorít svojej činnosti na nasledujúce obdobie. Okrem dokončenia tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce, prijatia Národnej vodíkovej stratégie či znižovania regulácií v ekonomike chce rezort napríklad rozbehnúť rekonštrukciu Kúpeľov Sliač či reformovať ekonomickú diplomaciu Slovenska. Ministerstvo chce taktiež naďalej podporovať znižovanie regionálnych rozdielov prostredníctvom výstavby priemyselných parkov.

K prioritám ministerstva podľa jeho šéfa Richarda Sulíka patrí aj úspešné zvládnutie reprezentácie Slovenska na svetovej výstave Expo Dubaj. Rezort taktiež pripravil druhý balík na zníženie administratívnej záťaže so 469 návrhmi. Pri tom podľa štátneho tajomníka MH SR Jána Oravca už začínajú vyhodnocovať aj pripomienky ostatných rezortov. Oravec verí, že v tomto roku by malo byť „podnikateľské kilečko 2“ schválené. K prioritám Oravec zaradil aj ochranu spotrebiteľa či zvyšovanie produktivity.

Prvenstvo patrí Pekingu

Čína sa dokázala rýchlo zotaviť z Covidu-19 a ďalej ťaží z rastu svojich technologických firiem a z rastu akciových trhov. V Pekingu momentálne žije viac dolárových miliardárov než v akomkoľvek inom meste na svete. Podľa rebríčka časopisu Forbes ich vlani v čínskej metropole pribudlo 33, dohromady ich tak bolo už 100. 

Peking tesne prekonal New York, kde vlani žilo 99 miliardárov. Práve táto americká metropola v rebríčku najbohatších ľudí vládla sedem rokov. Ak by sa však majetok newyorských miliardárov spočítal, bol by o 80 miliárd dolárov väčší ako majetok ich čínskych rivalov.

Najbohatšou osobou žijúcou v Číne bol v minulom roku zakladateľ spoločnosti na zdieľanie krátkych videí TikTok a generálny riaditeľ jej materskej spoločnosti ByteDance Čang I-ming. Vlani sa však do rebríčka dostalo aj najviac nových mien. Forbes vypočítal, že vo svete pribúda každých 17 hodín jeden miliardár. Najviac ich ale žije aj naďalej v Spojených štátoch, a to 724.

Osamelosť a frustrácia 

Najväčším problémom pri dištančnom vzdelávaní detí na druhom stupni základných škôl je chýbajúci kolektív. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). S tým súvisí aj problém s chýbajúcim osobným kontaktom s učiteľmi. Jeho naliehavosť si uvedomujú viac ako dve tretiny rodičov. 

Takmer rovnaká časť z nich považuje za problém aj stratu návykov a zmenu denného režimu. Deti stratili denný návyk chodenia do školy, pravidelnosť vstávania a rituálov, plnenie bežných denných povinností a podobne. Podľa analytika IVO Mariána Velšica sa deti musia potýkať aj s inými negatívami, ktoré súvisia s vnútorným prežívaním vyučovacieho procesu, ako je nervozita, nesústredenosť, podráždenosť, problémy s učivom, nízka motivácia učiť sa, lenivosť, únava či prílišná vyťaženosť.

Na strane rodičov je zasa najväčším problémom väčšia záťaž spôsobená potrebou asistencie pri vyučovaní či zabezpečenie technického vybavenia pre dieťa alebo riešenie problémov s fungovaním techniky.