Top 5 udalostí dňa: Referendum o predčasných voľbách nebude a Kováčik sa cíti byť nevinný

Referendum nie je v súlade s ústavou

Navrhované referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Informoval o tom predseda Ústavného súdu SR (ÚS) Ivan Fiačan. V rozpore s ústavou, s princípmi všeobecnosti právnych noriem a s deľbou štátnej moci by podľa súdu predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady SR štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.

„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal I. Fiačan. Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585-tisíc ľudí.

Kováčik odmietol dohodu o vine a treste

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik odmietol návrh samosudkyne Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku Pamely Záleskej na uzavretie dohody o vine a treste. V prípade priznania viny by si ňou mohol zabezpečiť nižší trest. „Nemám záujem o dohodu o vine a treste," uviedol na úvod hlavného pojednávania Dušan Kováčik. Urobil tak aj bez porady so svojimi troma obhajcami.

Na ŠTS sa začalo hlavné pojednávanie, ktoré je naplánované na viac dní. Bývalý prokurátor je obžalovaný zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších troch trestných činov. Hrozí mu dvanásť a viac rokov väzenia. Za úplatok mal podľa obžaloby napríklad v roku 2017 zabezpečiť prepustenie bossa takáčovcov Ľubomíra Kudličku na slobodu. O úplatku na súde päť hodín vypovedal člen skupiny takáčovcov Matej Zeman. Okrem neho vypovedal aj podnikateľ Viliam Ružička, kamarát Dušana Kováčika.

Hospodársky rast Slovenska bude vyšší, než sa čakalo

Reálna ekonomická aktivita Slovenska porastie v roku 2021 o 4,9 percenta, čo je o niečo viac, ako sa predpokladalo na jar tohto roka. V roku 2022 bude Slovensko pokračovať v silnom medziročnom tempe rastu na úrovni 5,3 percenta. Naznačujú to letné hospodárske prognózy EÚ, ktoré zverejnila Európska komisia.

Komisia upozornila, že po poklese ekonomiky o dve percentá v prvom štvrťroku tohto roka v dôsledku pretrvávajúcich obmedzení súvisiacich s pandémiou koronavírusu sa očakáva, že reálny rast hrubého domáceho produktu Slovenska sa v druhom štvrťroku dostane na dve percentá. V treťom štvrťroku už dosiahne 3,3 percenta. Odhaduje sa, že slovenská ekonomika dosiahne predpandemickú úroveň už v treťom štvrťroku 2021 a v roku 2022 bude pokračovať v silnom medziročnom raste na úrovni 5,3 percenta. Po oživení v druhej polovici roka sa očakáva, že ročná inflácia (HICP) dosiahne v roku 2021 výšku 2,1 percenta a v roku 2022 zostane na úrovni okolo 2,2 percenta.

Lengvarský pripraví analýzu o preplácaní testov

Budúci týždeň by sa malo rozhodnúť, do akej miery sa budú testy na ochorenie Covid-19 preplácať. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský má pripraviť alternatívy, ako aj finančnú analýzu. Partneri majú o tom podľa premiéra Eduarda Hegera rokovať na koaličnej rade v pondelok 12. júla. „Snažíme sa to nastaviť tak, aby sme na jednej strane ochránili občanov a zdravie, na druhej strane chápeme a počúvame aj to, čo zaznieva," dodal premiér.

Minister zdravotníctva po rokovaní vlády povedal, že antigénové testy nebudú zadarmo vôbec. Určitý počet PCR testov do mesiaca by však podľa neho mohli mať ľudia bezplatne. Šéf rezortu zdravotníctva avizoval, že by mohli na rokovanie koaličnej rady predložiť finančnú analýzu o vykonávaní antigénových testov za „symbolickú cenu". Naznačil, že by mohlo ísť o sumu asi desať eur. Minister financií Igor Matovič navrhoval, aby ľudia platili približne 20 percent z reálnej hodnoty testov. Pri antigénovom teste by tak podľa jeho slov išlo o sumu dve eurá.

Schválili zaokrúhľovanie platieb pri nákupoch v hotovosti

Hodnota nákupov pri platbe v hotovosti by sa mala zaokrúhľovať tak, aby sa významne obmedzil obeh jednocentových a dvojcentových mincí. Dosiahnuť to chce Ministerstvo financií (MF) SR novelou zákona o cenách, ktorej návrh schválila vláda. Rezort financií zdôraznil, že jednocentové a dvojcentové mince naďalej zostanú zákonným platidlom.

Príjemcovia platieb aj po tom, ako sa zavedie povinné zaokrúhľovanie, budú naďalej musieť prijať pri platbách v hotovosti tieto mince. „Použitý spôsob zaokrúhľovania predstavuje neutrálny, spravodlivý spôsob pre obe strany, obchodníka aj kupujúceho," konštatuje MF. Pri platbe do päť centov sa navrhuje zaokrúhlenie nahor, na päť eurocentov. Účinnosť zákona navrhuje MF od 1. januára 2022. Navrhovaná účinnosť počíta s časovým priestorom pre podnikateľov na úpravu registračných pokladníc a iných potrebných softvérov.