Top 5 udalostí dňa: Poznáme príčinu krvných zrazenín po vakcíne a z hotelov môže byť karanténa

Nemeckí vedci zistili príčinu vzniku krvných zrazenín po očkovaní

Nemeckí vedci mali zistiť príčinu vzniku krvných zrazenín v mozgu po zaočkovaní proti koronavírusu vakcínou od firmy AstraZeneca. Táto očkovacia látka totiž podľa nich môže v organizme spustiť obrannú reakciu, typickú pri hojení rán.

Výskumníci na základe analýz vzoriek krvi šiestich pacientov s trombózou zistili, že po podaní očkovacej látky sa u niektorých spustil mechanizmus, ktorý aktivuje tvorbu krvných doštičiek, čo sa zvyčajne deje iba pri hojení krvácajúcej rany. To môže následne viesť k vytvoreniu zrazenín v mozgu. Po identifikácii problému by vedci mohli vyvinúť látku, ktorá vzniku zrazenín zabráni, keď krvné zrazeniny vzniknú, nie však preventívne.

Obavy z letnej sezóny rastú, koronakríza v Európe neutícha

Pre stále rastúci počet nových prípadov koronavírusu v Európe hrozí krajinám ďalšia stratená letná turistická sezóna. Obavy podporuje aj pomalý postup očkovania. Slabá sezóna by mohla spôsobiť obrovskú ekonomickú ujmu hlavne Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Grécku.

Vlani sa v Európe podarilo časť letnej turistickej sezóny zachrániť, pretože vďaka reštrikciám a sezónnym faktorom sa šírenie koronavírusu spomalilo. „Sme však trochu skeptickí, či sa to tento rok môže opakovať, a to vzhľadom na nové varianty vírusu, ktoré sa zdajú byť prenosnejšie a nebezpečnejšie,“ dodala banka.

Celkovo sa turistický priemysel podieľa na európskom hrubom domácom produkte (HDP) viac ako šiestimi percentami a viac než ôsmimi percentami na zamestnanosti. V krajinách, ako sú Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko, sú však tieto podiely výrazne vyššie. „Španielsko podľa našej analýzy pôsobí obzvlášť zraniteľne,“ uviedla banka.

Hotely by mohli fungovať ako štátna karanténa

Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR pripravuje návrh na štátnu karanténu v hoteloch. Návrh ešte bude predmetom rokovania a schválenia pandemickej komisie a vlády. MDV SR však považuje túto možnosť inšpirovanú zahraničím za rýchlo zrealizovateľnú.

„Keďže stále nefunguje elektronická aplikácia na prihlásenie sa do povinnej karantény, diskutujeme s našimi hoteliermi aj s ostatnými dotknutými rezortmi o zriadení povinnej karantény v ich zariadeniach. Myslíme si, že v hoteloch budeme schopní vytvoriť prijateľnejšie podmienky, ako to bolo pri povinnej karanténe v prvej vlne. Zároveň tým pomôžeme aj hotelom, ktoré musia byť od Vianoc zatvorené,“ vysvetlila štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková.

Karanténa má zabrániť prípadnému rozptýleniu mutácií nového koronavírusu zo zahraničia na Slovensku. Spôsob financovania, podmienky a detaily tejto štátnej karantény nie sú známe a budú predmetom rokovaní.

Najšťastnejšou krajinou sveta sa stalo Fínsko

Fínsko sa už štvrtýkrát za sebou stalo najšťastnejšou krajinou na svete. Šťastie obyvateľov jednotlivých krajín bolo skúmané na základe toho, ako sami vnímajú faktory ako hrubý domáci produkt v prepočte na obyvateľa, dĺžka zdravého života a pozorovaná miera korupcie vo vláde a v podnikaní. Pozornosť štúdie tiež smeruje na sociálne istoty či mieru slobody občanov v ich rozhodnutiach.

V prvej desiatke tohtoročného rebríčka dominujú európske krajiny a okrem Fínska sa tam dostali aj Dánsko, Švajčiarsko, Island, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Luxembursko a Rakúsko. Jediný neeurópsky štát – Nový Zéland – skončil na deviatom mieste. Najmenej šťastnou krajinou je podľa prieskumu Afganistan.

Fínsko sa vždy umiestňovalo na vysokej priečke v rebríčku vzájomnej dôvery, ktorá aj počas pandémie pomohla ochrániť životy ľudí, ich živobytie a kvalitu života. Vedci poukázali, že chrániť životy vo Fínsku počas pandémie pomohla aj dôvera vo vládu a jej inštitúcie.

Rozdiely medzi regiónmi v krajine sa stále zvyšujú

Rozdiely medzi regiónmi sa napriek pozitívnemu hospodárskemu rastu krajiny neustále zvyšujú. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR s tým, že podpora štátu najmenej rozvinutým okresom nepomáha.

Úrad konštatuje, že proces tvorby a schvaľovania projektov nie je transparentný, je byrokratický a zdĺhavý. Vláda mala medzi 20 okresov za posledných päť rokov rozdeliť viac ako 62 miliónov eur, no udržateľnému rastu zamestnanosti v regiónoch to nepomohlo.

Okresy z týchto zdrojov riešili viac kritickú situáciu zanedbanej infraštruktúry, ako realizáciu projektov podporujúcich vytváranie pracovných miest. Predseda úradu Karol Mitrík tvrdí, že jedným z dôvodov je, že štát nestanovil záväzné merateľné kritériá a v procese schvaľovania boli odsúhlasené aj také projekty, ktoré od začiatku nepočítali s aktívnou podporou zamestnanosti.

NKÚ odporúča Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, aby zjednodušilo celý proces prideľovania príspevkov, s jasnými kritériami a kontrolou prijímateľov finančnej pomoci.