Top 5 udalostí dňa: Núdzový stav sa predĺži a prezidentka prijala Krajniakovu demisiu

Núdzový stav pokračuje

Vláda rozhodla. Núdzový stav sa na Slovensku v dôsledku pandemickej situácie predĺži o ďalších 40 dní. Podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej bolo predĺženie schválené konsenzuálne. Minister financií a zastupujúci šéf zdravotníckeho rezortu Eduard Heger potvrdil, že aj odborníci sa na predĺžení jednoznačne zhodli. Aj dnešné opätovné predĺženie núdzového stavu musí po rozhodnutí vlády ešte odobriť parlament. Niektorí poslanci sa však vyjadrili, že núdzový stav nepodporia.

Oproti súčasnému núdzovému stavu sa zmenia tri veci. Výnimku na cestu do zahraničia nebude po novom možné využívať na rekreáciu. Zároveň sa udelí výnimka pre študentov vysokých škôl zdravotníckeho zamerania, aby mohli absolvovať potrebnú prax a ukončiť štúdium. Taktiež sa má doplniť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa upravuje používanie respirátorov tak, aby sa umožnilo aj používanie typu s označením KN95 a nielen FFP2.

Prezidentka prijala demisiu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala demisiu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka. Rezort bude dočasne viesť minister dopravy Andrej Doležal. M. Krajniak svoj koniec vo funkcii oznámil verejnosti už v pondelok. Svoje rozhodnutie označil za krok, ktorý má demonštrovať snahu hnutia Sme rodina o čo najskoršie ukončenie koaličnej krízy. 

Vládna kríza sa však Krajniakovou demisiou neskončila. V koalícii vládne už dlhodobo napätie. Všetky strany sa však zhodujú, že nechcú predčasné voľby. SaS a Za ľudí žiadajú odchod premiéra Igora Matoviča. Ak neodstúpi, SaS vládu opustí. Strana Za ľudí spomína podobný scenár. Členovia hnutia OĽaNO avizovali, že stoja za I. Matovičom.

Aj podľa prezidentky sú Krajniakove dôvody na demisiu nejasné. „Hoci sú mi nie celkom zrejmé dôvody vášho kroku, vaše rozhodnutie rešpektujem a želám vám veľa úspechov v ďalšom pôsobení vo funkcii poslanca Národnej rady SR,“ povedala M. Krajniakovi. Exministrovi však poďakovala za jeho prácu na ministerstve. Osobitne ocenila Krajniakove kroky v záujme udržania pracovných miest.

Digitálny zelený certifikát

Európska komisia navrhne digitálny covidový pas. Ten má ľuďom v časoch pandémie uľahčiť cestovanie po Európe. Na zavedenie certifikátu tlačia hlavne juhoeurópske krajiny, čakajúce na možný letný návrat turistov. Certifikát má existovať v digitálnej aj papierovej podobe. Aby sa mohol preukaz začať používať už počas tohtoročnej dovolenkovej sezóny, musia ho urýchlene prijať Európsky parlament a Rada EÚ.

Tzv. digitálny zelený certifikát by mal umožniť cesty do zahraničia nielen očkovaným ľuďom, ale aj testovaným, či tým, ktorí majú v krvi potrebné protilátky. Podľa pracovnej verzie návrhu sa však hranice otvoria iba očkovaným vakcínami, ktoré sú už v EÚ schválené. Jednotlivé členské štáty sa však môžu rozhodnúť, či budú uznávať aj vakcíny, ktoré Európska lieková agentúra (EMA) doposiaľ neschválila.

Biden považuje Putina za vraha

Americký prezident Joe Biden v rozhovore pre stanicu ABC News pohrozil Vladimirovi Putinovi. Tvrdí, že ruský prezident ponesie následky za údajné zasahovanie do amerických prezidentských volieb, ktoré sa konali vlani v novembri. V. Putin podľa J. Bidena „zaplatí“ za to, že sa údajne pokúšal podkopať Bidenovu kandidatúru. Na otázku moderátora, či J. Biden považuje V. Putina, ktorý je obviňovaný z tvrdých zákrokov voči svojim oponentom, za „vraha“, odpovedal „áno“. Bidenov predchodca Donald Trump volil vo vyjadreniach adresovaných Putinovi miernejšiu rétoriku. 

Americký prezident reagoval na 15-stranovú správu amerických tajných služieb, v ktorej sa uvádza, že šéf Kremľa povolil operácie, ktoré mali za cieľ uškodiť kandidátovi Demokratickej strany Joeovi Bidenovi a ich cieľom bolo dopomôcť k znovuzvoleniu exprezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ruské veľvyslanectvo v USA tieto tvrdenia označilo za nepodložené. J. Biden však  napriek vyjadreniam zdôraznil, že spolupráca Washingtonu a Moskvy, čo sa týka spoločných záujmov, je aj naďalej možná.

WHO vakcínu od AstraZeneca odporúča

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že jej odborníci po obavách z tvorby krvných zrazenín stále preverujú údaje o bezpečnosti vakcíny proti ochoreniu covid-19 od spoločnosti AstraZeneca. WHO však odporúča pokračovať v očkovaní touto vakcínou. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) tiež naďalej trvá na odporúčaní pokračovať v očkovaní vakcínou AstraZeneca.

U malého počtu ľudí sa po zaočkovaní vytvorili krvné zrazeniny. Podľa Európskej liekovej agentúry (EMA) však neexistujú žiadne dôkazy spájajúce spomínanú vakcínu so vznikom krvných zrazenín. Napriek tomu, že boli podané už milióny dávok tejto vakcíny, niektoré krajiny to donútilo pozastaviť očkovanie vakcínou od AstraZeneca. Pre tento krok sa rozhodli viaceré štáty vrátane troch najväčších štátov Európskej únie Nemecka, Francúzska a Talianska. 

WHO uviedla, že pri hromadnom očkovaní je bežné, že krajiny po zaočkovaní ľudí hlásia aj prípadné nežiaduce udalosti. Podľa WHO sa tromboembolické príhody vyskytujú často. Venózny (žilový) tromboembolizmus je totiž celosvetovo treťou najčastejšou kardiovaskulárnou chorobou.