Top 5 udalostí dňa: Na Morave po tornáde zostali mŕtvi a NCZI rozposiela covidové preukazy EÚ

Dozvuky vyčíňania tornáda na južnej Morave

Hlavnou témou dňa v susednej Českej republike bolo extrémne vyčíňanie počasia, ktoré postihlo vo štvrtkových večerných hodinách oblasť v južnom cípe Moravy blízko slovenských hraníc. Niekoľko obcí v okolí Břeclavi a Hodonína zasiahli silné búrky a tornádo. Zomrelo najmenej päť ľudí, medzi ktorými je aj občianka Slovenska. Záchranári ošetrili desiatky zranených, čísla sa mali vyšplhať k dvom stovkám. Extrémne búrky po sebe zanechali spúšť, mnohé budovy ostali zničené.

Český minister vnútra Jan Hamáček informoval, že v postihnutých prebiehajú záchranné práce, po ktorých bude nasledovať rekonštrukcia. Ministerstvo pre miestny rozvoj uvoľní na pomoc obciam s obnovou majetku 420 miliónov korún. O pomoc požiadal aj premiér Andrej Babiš, ktorý sa obrátil aj na vedenie Európskej únie.

Sila tornáda podľa odhadov dosiahla stupeň tri až štyri, čo predstavuje rýchlosť presahujúcu 300 kilometrov za hodinu.

NCZI začína rozposielať digitálne Covid preukazy

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) začína s generovaním digitálnych Covid preukazov EÚ, ktoré bude zasielať na mailové adresy ľudí, ktorí si za uplynulé týždne požiadali o dočasný očkovací certifikát.

Jednotné digitálne preukazy začnú v EÚ platiť od 1. júla. ,,Ich držitelia v nich budú mať nahraté údaje o očkovaní proti ochoreniu Covid -19, testovaní či o prekonaní ochorenia," spresnila hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová. Dodala, že od tohto dátumu si budú môcť ľudia požiadať aj o digitálne potvrdenie o testovaní a prekonaní ochorenia Covid -19.

Rezort zdravotníctva však naďalej odporúča, aby vzhľadom na šírenie delta variantu vírusu ľudia zvážili cestovanie do zahraničia. Systém certifikátov by mal byť plne funkčný po uplynutí šesťtýždňového prechodného obdobia, ktoré sa skončí 12. augusta.

Rokovania medzi EÚ a Putinom nebudú

Šéfovia vlád a štátov členských krajín Únie na summite EÚ v Bruseli odmietli návrh na obnovenie oficiálnych rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Posledná schôdzka lídrov členských krajín EÚ a Putinom sa konala v Bruseli v roku 2014.

Kremeľ nad rozhodnutím lídrov EÚ vyjadril poľutovanie. „Prezident Putin mal a stále má záujem na nadviazaní funkčných vzťahov medzi Moskvou a Bruselom,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

S návrhom prišli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron. S ich iniciatívou však nesúhlasili hlavne niektoré východoeurópske krajiny, ktoré majú najväčšie obavy z agresívnych krokov Ruska.

V parlamente hľadali bombu

Národnú radu (NR) SR v piatok uzavreli pre bezpečnostné riziko, dôvodom bolo preverovanie prítomnosti nahlásenej bomby. Evakuácia sa nekonala, priebeh rokovania parlamentu oznámenie nenarušilo.

Bezpečnostná hrozba mala byť nahlásená telefonicky zhruba o 9.35 h. Do NR SR následne prišli príslušníci Policajného zboru, ktorí vykonali kontrolu verejných priestorov a okolia parlamentu.

Nijakú bombu, samozrejme, nenašli. „Pyrotechnické prehliadky boli ukončené s negatívnym výsledkom. Budova sa vracia do štandardného režimu,“ uviedla hovorkyňa predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) Michaela Jurcová.

Eurozóna v pozitívnom ekonomickom svetle

Ekonomika eurozóny sa zotavuje rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Stále však potrebuje nepretržitú fiškálnu a menovú podporu, aby v nej pandémia ochorenia covid-19 nezanechala jazvy, uviedla prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.

Podľa nej sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny vráti na úroveň pred pandémiou do 1. štvrťroka 2022. To je o štvrťrok skôr, ako sa očakávalo na jar. Prezidentka ECB preto vyzvala lídrov, aby pokračovali v stimuloch a uvoľnenej menovej politike. Varovala však, že predčasné stiahnutie podpory by mohlo vykoľajiť zotavovanie hospodárstva.

Ch. Lagardová tiež lídrom EÚ zopakovala svoj názor, že hroziaci nárast inflácie na jeseň tohto roka bude dočasný a príslušné cenové tlaky zostanú utlmené. Podľa nej je potrebný dynamickejší a udržateľný rast v eurozóne.