Primátor Hlohovca Kollár odchádza z koalície

Poslanec Národnej rady SR a primátor Hlohovca Miroslav Kollár končí vo vládnej koalícii a vystupuje z poslaneckého klubu Za ľudí. V stanovisku poukázal na zlú situáciu v súvislosti s pandémiou koronavírusu a vysoké počty úmrtí. Opatrenia vlády podľa neho nefungujú a vyzýva na vyvodenie politickej zodpovednosti a zmenu manažmentu pandémie. Po jeho odchode bude mať klub Za ľudí 11 členov, vládna koalícia bude mať po novom v parlamente 94 poslancov.

Predsedníčku Za ľudí Veroniku Remišovú mrzí, že poslanec opúšťa klub a stranu. K tomuto kroku podľa nej smeroval odkedy prehral v boji o post predsedu strany. Dodala, že byť nezaradeným poslancom je síce pohodlné, ale zbytočné. Odchod M. Kollára neprekvapil ani stranu OĽANO či Sme rodina. „Keďže pán poslanec Miroslav Kollár ako jediný ani nepodpísal koaličnú zmluvu, ťažko hovoriť o tom, či bol niekedy koaličným poslancom. Neviem, či odišiel odniekiaľ, kde možno ani nikdy nebol," uviedol predseda parlamentu Boris Kollár.

Na snímke Miroslav Kollár, primátor mesta Hlohovec.
Neprehliadnite

Primátor Hlohovca Kollár vystupuje zo strany Za ľudí a končí ako vládny poslanec

Pomáhať prídu zahraniční zdravotníci

Na Slovensko by mohlo prísť pomáhať desať lekárov a 25 sestier zo zahraničia. Ministerstvo zdravotníctva SR v rámci zhoršujúcej sa pandemickej situácie požiadalo vládu o aktiváciu mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie, tá to schválila. Zdravotníci by mali poskytovať starostlivosť o pacientov s ochorením Covid-19 na lôžkach oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny alebo jednotiek intenzívnej starostlivosti. „V prípade, ak by sa situácia zhoršila, je možné očakávať zvýšenie tohto počtu,“ uvádza ministerstvo.

„Pobyt zahraničných tímov, ktoré by prišli na územie Slovenskej republiky poskytovať zdravotnú starostlivosť, by bol len po dobu nevyhnutnú na dosiahnutie cieľa, predbežne očakávame, že dĺžka by bola jeden mesiac,“ uvádza rezort zdravotníctva v materiáli. Ministerstvo zabezpečí materiálno-technické požiadavky vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov pre členov zahraničného tímu. Zabezpečí aj ubytovanie a administratívnu pomoc.

Na snímke minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽANO) počas tlačovej konferencie Ministerstva zdravotníctva SR k aktuálnej pandemickej situácii 15. januára 2021 v Bratislave FOTO TASR - Dano Veselský
Neprehliadnite

Na Slovensko by mohli prísť pomôcť zahraniční zdravotníci

Pfizer dodá do EÚ ďalších 200 miliónov dávok vakcín

Európska únia podpísala s americkou firmou Pfizer a nemeckou spoločnosťou BioNTech dohodu o dodaní ďalších 200 miliónov dávok vakcín proti koronavírusu s opciou na ďalších 100 miliónov dávok. Konzorcium Pfizer/BioNTech vo vyhlásení uviedlo, že dodatočných 200 miliónov dávok doplní pôvodnú dohodu o dodaní 300 miliónov do 27 členských krajín EÚ. Ďalších 200 miliónov by malo prísť ešte tento rok, okolo 75 miliónov približne do konca júna.

Okrem toho Európska komisia (EK) schválila kontrakt aj s farmaceutickou spoločnosťou Moderna o nákupe ďalších 300 miliónov dávok. Zmluva umožňuje nákup 150 miliónov dávok v tomto roku a otvára možnosť dokúpiť ďalších 150 miliónov v roku 2022. O podmienečné schválenie svojej vakcíny požiadala Európsku agentúru pre lieky aj americká farmaceutická spoločnosť Johnson & Johnson. EK okrem tohto prípravku počíta ešte s nákupom vakcín od výrobcov CureVac a Sanofi-GSK. Brusel však stále neeviduje žiadosť o schválenie od výrobcu ruskej vakcíny Sputnik V.

KK54 archív Pfaffenhofen an der Ilm - Na archívnej snímke z 10. januára 2021 zamestnankyňa z Bavorského Červeného kríža (BRK) vyberá zo špeciálnej chladničky ampulky s vakcínou Biontech/Pfizer proti koronavírusu SARS-CoV-2 v očkovacom centre v nemeckom meste Pfaffenhofen an der Ilm. Konzorcium Pfizer/BioNTech v pondelok 1. februára 2021 prisľúbilo, že v prvom kvartáli tohto roka dodá do EÚ dohodnuté množstvo vakcín proti chorobe COVID-19, ktorú spôsobuje nový koronavírus. V druhom kvartáli posky
Neprehliadnite

Pfizer/BioNTech dodá do EÚ ďalších 200 miliónov dávok vakcíny proti koronavírusu

Suchobu z kauzy Mýtnik zadržali v Emirátoch

Interpol zadržal v Dubaji podnikateľa Michala Suchobu, ktorý je obvinený spolu s Františkom Imreczem, Jozefom Brhelom a ďalšími v kauze Mýtnik. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) na neho vydal medzinárodný a európsky zatýkací rozkaz 9. februára. Po zadržaní F. Imreczeho sa M. Suchoba nehlásil svojmu obhajcovi, a tak po ňom polícia začala pátrať.

ŠTS v rámci tejto kauzy poslal do väzby piatich obvinených. Okrem exšéfa finančnej správy F. Imreczeho aj podnikateľa Jozefa Brhela, jeho brata Petra Brhela a iných. Obvinenia sa podľa polície týkajú trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a korupciou. Firme M. Suchobu sa darilo počas rokov, keď bol na čele Finančnej správy práve F. Imrecze. Ten priznal, že sa s podnikateľom pozná. M. Suchoba tvrdil, že spravoval prostriedky v hodnote „stoviek miliárd dolárov“.

Michal Suchoba sa vždy prezentoval ako úspešný biznismen.
Neprehliadnite

Interpol zadržal v Dubaji podnikateľa M. Suchobu, obvineného v kauze Mýtnik

Slováci založili 213 nových ubytovacích prevádzok

Pre pandémiu koronavírusu fungujú hotely a krátkodobé prenájmy len vo veľmi obmedzenom režime už takmer rok. Poradenská spoločnosť Bisnode A Dun & Bradstreet Company z dát zistila, že vlani ukončilo podnikanie spolu 39 hotelov, rôznych foriem krátkodobého ubytovania a kempingov na Slovensku. Predstavuje to 1,6 percenta zo všetkých prevádzok tohto typu na slovenskom trhu. Ich počet však v kritickom roku vzrástol a je výrazne vyšší ako v roku 2018.

Analýza priblížila, že v roku 2020 bolo na Slovensku registrovaných 2 480 hotelov, kempingov a prevádzok krátkodobého ubytovania. Medziročne predstavuje toto číslo nárast o 223 poskytovateľov. Rušenie prevádzok sa však v jednotlivých rokoch pohybuje v desiatkach, podnikanie najčastejšie rušili hotely. Naopak, vlani podľa analýzy výrazne pribudlo možností na turistické a krátkodobé ubytovanie. Slováci tak podľa oficiálnych dát založili 213 nových ubytovacích prevádzok z celkového počtu 1 276, úbytok v objeme bol teda mierny.

Prevádzky verejného stravovania (reštaurácie, pohostinstvá, kaviarne a podobne) budú môcť podávať nápoje a jedlo len v exteriéri (terasy) alebo ich baliť zákazníkom so sebou. V hoteli Lux v centre Banskej Bystrice podávajú stravu len na recepcii. Na snímke recepcia hotela Lux v Banskej Bystrici 16. októbra 2020. FOTO TASR - Ján Krošlák
Neprehliadnite

Vlani ukončilo podnikanie 39 hotelov a ubytovní, dve stovky však pribudli