Top 5 udalostí dňa: M. Kočner a A. Zsuzsová pôjdu pred súd a nekonečné odvolávanie R. Mikulca

M. Kočner a A. Zsuzsová opäť na lavici obžalovaných

Najvyšší súd zrušil oslobodzujúci verdikt nižšieho súdu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) sa tak bude musieť znovu zaoberať obžalobou proti podnikateľovi Marianovi Kočnerovi, ktorý si podľa prokuratúry Kuciakovu vraždu objednal, a tiež proti Alene Zsuzsovej, ktorá podľa obžaloby zločin sprostredkovala.

Predseda senátu NS SR Peter Paluda povedal, že ŠTS rozhodol o oslobodení Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej predčasne. Najvyšší súd zároveň hodnotí dešifrovanie komunikácie Threema ako zákonne získaný dôkaz.

Odvolania rodičov novinára Jána Kuciaka vo veci nemajetkovej ujmy Najvyšší súd zamietol. Tí dokopy žiadali od Tomáša Szabóa jeden milión eur. Sumu 70-tisíc eur pre každého z rodičov novinára súd považuje za primeranú.

Diskusia pri odvolávaní R. Mikulca

Odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca sa pravdepodobne v utorok neskončí a bude pokračovať ďalší deň. V rozprave sa totižto vyjadruje veľa predstaviteľov a svoje povedal aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Predstaviteľom Smeru-SD a Hlasu-SD ide podľa neho o to, aby zmarili vyšetrovanie káuz svojich nominantov, aby nevypovedali aj na nich. Predseda vlády tiež povedal, že práve opozícia kriminalizuje R. Mikulca aj ďalších členov vlády.

E. Heger poznamenal, že mimoriadna schôdza veľa hovorí o predkladateľovi návrhu Robertovi Ficovi, keď návrh je podľa neho vyvrcholením odhalenia R. Fica aj Petra Pellegriniho. „Chcú zmariť vyšetrovanie káuz svojich nominantov, ich priateľov, lebo sa boja, že budú vypovedať aj na nich. Je to zjavné a všetci to jasne vidíme,“ uviedol premiér.

Podporu ministrovi vnútra vyjadril aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Na kritiku opozície šéf rezortu financií reagoval tým, že ten, kto najviac bojuje, má zároveň najväčší strach. Chápe, že expremiéri R. Fico a P. Pellegrini sa obávajú, keď vidia, že „ich“ ľudia sa pod tlakom dôkazov vzdávajú a začínajú svedčiť proti ostatným.

Hlas-SD stále vedie

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v júni, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 21 percent hlasov. Na druhom mieste by skončila strana SaS s podporou 13,9 percenta. Tretia by bola strana Smer-SD s 10,6 percenta hlasov, vyplýva to z prieskumu agentúry AKO na vzorke tisíc respondentov.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽaNO s deviatimi percentami, hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 8,3 percenta a Sme rodina s podporou 7,8 percenta hlasov. Hranicu päť percent by prekročilo aj KDH s 5,3 percenta a Aliancia s 5,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa z koalície nedostala strana Za ľudí, ktorá by získala 3,6 percenta.

Hlas-SD by získal 39 kresiel v parlamente, SaS 26 a Smer-SD 20. OĽaNO by malo 17 poslancov, PS 15 a Sme rodina 14 zástupcov v NR SR. KDH by získalo desať mandátov a Aliancia deväť.

Európa nemá dostatok zemného plynu

V Európe je taký nedostatok zemného plynu, že kontinent sa začal znova spoliehať na uhlie, aby uspokojil dopyt po elektrine. Tá sa teraz vracia na úroveň pred pandémiou covidu-19. Spotreba uhlia v Európe v tomto roku stúpla o desať až 15 percent. Návrat uhlia je pre Európu prekážkou pred rokovaním o zmenách klímy, ktoré sa bude konať tento rok v Glasgowe.

Európu na začiatku tohto roka zasiahlo mrazivé počasie, čo zvýšilo dopyt po teple v čase, keď sa skvapalnený zemný plyn vyvážal do Ázie. Rusko potom pred spustením plynovodu Nord Stream 2 do Nemecka, čo sa očakáva tento rok, posielalo na kontinent menej plynu cez Ukrajinu. To všetko znamená, že zásoby plynu v Európe sú teraz 25 percent pod päťročným priemerom.

„Všetci si mysleli, že Rusko rezervuje viac kapacity cez Ukrajinu, čo sa ale nijako významne nestalo,“ uviedol vedúci oddelenia zemného plynu a transformácie energetiky v poradenskej spoločnosti Energy Aspects Trevor Sikorski. „Trh je mimoriadne napätý, snaží sa dať menej plynu do elektriny.“

Emirates prvýkrát v strate za 30 rokov

Letecká spoločnosť Emirates v uplynulom finančnom roku pre pandémiu prerobila 5,5 miliardy dolárov. Firma, ktorá je najväčším leteckým dopravcom na Blízkom východe tak vykázala prvú celoročnú stratu za viac ako 30 rokov.

Tržby spoločnosti sa vo finančnom roku, ktorý skončil 31. marca, prepadli o 66 percent na 8,4 miliardy dolárov. V predchádzajúcom roku spoločnosť Emirates zarobila 288 miliónov dolárov. Stratová bola naposledy vo finančnom roku, ktorý sa skončil v marci 1988.

Vlastníkom aeroliniek je emirát Dubaj, ktorý už na ich podporu v čase pandémie vynaložil 3,1 miliardy dolárov. Firma predpokladá, že potrvá niekoľko rokov, kým sa letecká doprava z negatívnych dopadov šírenia koronavírusu zotaví.