Top 5 udalostí dňa: Krajniak chce otvoriť kostoly a Matovič plánuje diskutovať s odborníkmi

Krajniak rozmýšľa nad otváraním kostolov

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) sa zamýšľa nad otvorením kostolov. Uvádza, že duchovná služba pomáha napríklad pacientom v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS). Účasť na bohoslužbách je podľa neho súčasť náboženskej slobody a je chránená ústavou. Zároveň si myslí, že duchovná služba a modlitba nemôže ľuďom uškodiť, skôr naopak.

Proti je však strana SaS, ktorá hovorí o absolútnej nezodpovednosti. ,,Ale ak chce niekto otvoriť kostoly, tak rovno môžeme otvoriť aj služby a obchody," dodala.

S otváraním nesúhlasia ani strany Hlas-SD a Progresívne Slovensko (PS). Strana Petra Pellegriniho uviedla, že koalícia nielenže nemá plán, ako vyviesť Slovensko z čoraz horšej situácie, ale nevie sa poučiť ani zo svojich chýb z minulosti. Podľa predsedníčky PS Ireny Bihariovej by sa mal minister práce viac venovať pomoci zamestnancom a živnostníkom.

Matovič plánuje diskutovať s odborníkmi

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) pozval v utorok na Úrad vlády SR vedcov a odborníkov. Chce, aby diskutovali o tom, ako zastaviť rast počtu pacientov v nemocniciach s ochorením Covid-19 alebo s podozrením naň.

Tvrdí, že počty hospitalizovaných rastú aj napriek zákazu vychádzania či prijatiu COVID automatu. „Budem sa v utorok odborníkov pýtať, kde je ten pes zakopaný. Očakávam odpoveď, akým spôsobom máme zmeniť pravidlá, aby sme zastavili rast nových hospitalizácií," uviedol premiér.

Ďalej tvrdí, že vypočul volania ľudí i prezidentky Zuzany Čaputovej a od polovice decembra neriadi pandémiu na Slovensku. „Opatrenia sú len také, ako navrhovali odborníci a vedci. Nie je však vidieť zásadný rozdiel. V nemocniciach dosahujeme stropy v počte hospitalizovaných," dodal.

Na zelenú ekonomiku pôjdu miliardy

Na reformy v oblasti zelenej ekonomiky má z európskeho nástroja na obnovu ekonomiky ísť celkovo 2,17 miliardy eur. Slovensko chce realizovať päť reforiem. Na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a posilnenie energetických sietí má ísť 220 miliónov eur, na zelenú obnovu budov 700 miliónov eur.

Na udržateľnú dopravu je vyčlenených 750 miliónov eur. Tristo miliónov eur by malo ísť na dekarbonizáciu priemyslu. Podporiť by sa tiež mali technológie znižujúce emisie a posilniť aj infraštruktúra. Na adaptáciu na zmenu klímy vrátane biodiverzity chce ministerstvo financií minúť 200 miliónov eur. Rezort sem zahŕňa opatrenia na zadržiavanie vody či pozemkové úpravy.

Problém referenda

Podľa Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave skrátenie volebného obdobia nemôže byť predmetom referenda. Ústava SR hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Viaceré výklady podľa V. Bujňáka hovoria, že výkon mandátu poslanca Národnej rady (NR) SR patrí medzi jeho základné právo. Referendová otázka sa preto môže dostať pred Ústavný súd (ÚS) SR.

Stačí, ak sa podľa neho jeden z poslancov obráti so svojím nesúhlasom na prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Aj bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR Ernest Valko v roku 2004 konštatoval, že existuje základné právo na neskrátený výkon mandátu. „Keďže právo na plné funkčné obdobie predstavuje základné právo poslancov NR SR a prostredníctvom nich aj ich voličov, je otázka skrátenia funkčného obdobia poslancov vylúčená z predmetu referenda,“ skonštatoval podľa Bujňákových slov Valko.

Diplomati EÚ sa zhodli nových sankciách

Ministri zahraničných vecí EÚ sa v Bruseli dohodli na uvalení ďalších sankcií proti Rusku. Dôvodom je zadržanie a následné uväznenie opozičného politika Alexeja Navaľného. Sankcie by mali byť uvalené na niekoľko vysokopostavených ruských predstaviteľov, diplomati zatiaľ nehovorili o konkrétnych menách. Údajne by sa však mali týkať šéfa ruského vyšetrovacieho výboru, tiež riaditeľa väzenskej správy, riaditeľa ruskej Národnej gardy aj generálneho prokurátora.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell dostal za úlohu vypracovať a navrhnúť zoznam mien ruských predstaviteľov, na ktorých majú byť sankcie zamerané. Podľa agentúry AFP ale na rozšírenom sankčnom zozname nie je nijaký ruský oligarcha. EÚ uvalila sankcie na Rusko naposledy minulý rok, a to po otrávení Alexeja Navaľného.