Dôvodom je nedostatočná kapacita materských škôl v Bratislave či chýbajúce škôlky najmä v regiónoch východného Slovenska. Lepším opatrením je podľa aktivistov zavedenie nároku na miesto v materskej škole. Nezisková organizácia To dá rozum sa venuje podrobnému mapovaniu situácie v oblasti školstva s cieľom priniesť informácie potrebné pre reformu kolabujúceho systému.
Najlepšia investícia
Investícia do vzdelania sa spoločnosti aj jednotlivcom mnohonásobne vracia. Ak sa deti zveria do rúk pedagógov už v predškolskom veku, podľa štúdie Svetovej banky sa každé euro vložené do materských škôl vráti spoločnosti až štvornásobne. Európska komisia sa preto snaží v sociálnej oblasti dosiahnuť čo najvyššiu mieru zaškolenosti detí od štyroch rokov do začiatku školskej dochádzky.
Do roku 2020 by mala v každej členskej krajine Únie dosiahnuť najmenej 95 percent. Na Slovensku je podľa štatistických údajov Eurostatu podiel detí na predškolskom vzdelávaní pod hranicou 80 percent. Z európskej dvadsaťosmičky je na tom horšie už len Chorvátsko, priemer EÚ je 95 percent.
Zaškolenosť detí v predškolskom veku v krajinách EÚ Zdroj: Eurostat (EU-UOE; 2015 and 2012)
Slovensko má z minulosti negatívnu skúsenosť s podobným plošným cieľom. Keď Brusel tlačil členské štáty Európskej únie k zvýšeniu podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, rezort školstva pod vedením ministra Jána Mikolaja (SNS) motivoval vysoké školy, aby prijímali viac uchádzačov o štúdium. Štát v tom čase prerozdeľoval financie najmä podľa počtu študentov a medzi školami sa rozbehla súťaž o uchádzačov, teda peniaze. Väčšina fakúlt zjednodušila prijímacie konanie.
Výhody vysokoškolského titulu prilákali na univerzity každoročne takmer polovicu populačného ročníka a kvalita škôl začala aj z tohto dôvodu upadať. Ak dnes vysoké školy bojujú s odlivom stredoškolákov do Českej republiky a zahraničia, je to aj preto, že nie sú považované za porovnateľne kvalitné.
V prípade materských škôl je situácia trochu iná. Slovensku by vyššia zaškolenosť pomohla pre zlú situáciu detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia, najmä detí z rómskeho etnika. Deti z osád často žijú v stiesnených podmienkach bez dobrého prístupu k vode, elektrine či osobného priestoru na učenie, vyrastajú bez základných hygienických návykov. Kvalitné programy ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania môžu tieto deti posunúť k lepšej kvalite života a získavaniu zručností, ktoré by v domácom prostredí nezískali. Vyššia zaškolenosť detí si však v tomto prípade vyžaduje premyslenú politiku s dostatočným finančným krytím.
Zaškolenosť v okresoch SR s najvyšším podielom rómskej populácie Zdroj: Šuvada 2015
Opatrenia z minulosti
Prvá vláda Roberta Fica chcela zvýšiť zaškolenosť detí odstránením finančnej bariéry pre rodičov – zaviedla opatrenie, ktoré oslobodilo od poplatkov za materskú školu deti v poslednom roku pred nástupom na základnú školu. Mesačné náklady na materskú školu aj s celodennou stravou sa pohybujú na úrovni 20 až 30 eur. Toto finančné bremeno na seba prevzal rezort školstva, ktorý doposiaľ platí samosprávam za predškolákov namiesto rodičov. Slovenské štatistiky sa po zavedení tohto opatrenia mierne zlepšili.
Diskusia o ďalšom zvyšovaní zaškolenosti detí sa preto v súčasnosti točí najmä okolo rozšírenia tohto opatrenia aj na mladšie deti, alebo dokonca zavedenia povinnej predškolskej dochádzky od veku piatich alebo štyroch rokov.
Odborníci z iniciatívy To dá rozum však upozorňujú, že toto opatrenie by mohlo vytlačiť z materských škôl mladšie deti. Kapacity materských škôl na Slovensku sú nedostatočné. Dopyt obyvateľov po miestach v škôlkach nedokáže uspokojiť samospráva v Bratislave. V obciach, ktoré majú v spádovej oblasti výrazné zastúpenie rómskeho obyvateľstva, zase nedokázali reagovať na rýchly rast počtu obyvateľov a situácia je porovnateľná. Keďže vedenie materskej školy musí zo zákona uprednostniť vzdelávanie detí, ktoré sú rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku, na nedostatok miest doplácajú mladšie deti.
Podiel 3-4 ročných detí na predškolskom vzdelávaní v prípade zavedenia povinného posledného ročníka Zdroj: To dá rozum
Najhoršie výsledky sú v Košickom kraji, kde zaškolenosť v prípade 3- až 5-ročných detí nepresahuje 60 percent a v Prešovskom kraji, kde vlani dosiahla 67 percent. „Ide práve o tie regióny, kde žije najviac detí v sociálne znevýhodňujúcom prostredí. Práve im môžu škôlky výrazne pomôcť pri rozvoji tých kompetencií, ktoré podmieňujú ich neskoršiu školskú úspešnosť,“ hovorí Katarína Vančíková zo združenia To dá rozum. Dáta z roku 2015 ukazujú, že zaškolenosť rómskych detí vo veku od štyroch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky je na Slovensku dokonca len na úrovni 34 percent. Podobne sú na tom deti z tohto etnika v Chorvátsku, Rumunsku či susednej Českej republike. V Maďarsku, Španielsku či Belgicku podiel rómskych detí na predškolskom vzdelávaní presahuje 60 percent.
Jednou z bariér je vzdialenosť materských škôl od rómskych obydlí. Podľa Atlasu rómskych komunít je priemerná vzdialenosť škôlky od rómskej osady šesť kilometrov. To znamená, že množstvo lokalít je od možnosti predškolského vzdelávania doslova odrezaných a rozšírenie povinnej alebo dotovanej škôlky pre deti vo veku od štyroch rokov nemusí viesť k želanému výsledku.
Najviac ohrozené okresy SR - zaškolenosť 3-5-ročných detí 2017 Zdroj: To dá rozum
„Logicky je potrebné najprv doriešiť dostupnosť škôlok a garanciu miesta pre každé dieťa v nich a až potom zaviesť povinnosť,“ dodáva K. Vančíková. Zavedenie nárokovateľnosti miesta v materskej škole podľa nej motivuje samosprávy, aby sa o deti v predškolskom veku adekvátne postarali.
„V zahraničí sú zároveň skúsenosti s podporovaním alternatívnych a flexibilných foriem predškolského vzdelávania, napríklad v susednej Českej republike formou detských skupín,“ vysvetľuje K. Vančíková. Tieto formy vzdelávania majú tú výhodu, že je možné ich flexibilne rušiť, keď sa raz demografia opäť otočí.
Rezort školstva tvrdí, že situácia nie je taká čierna. Odvoláva sa pritom na domáce štatistiky, ktoré počítajú len s deťmi, ktoré dosiahli šesť rokov do konca augusta, nie celý populačný ročník šesťročných. Zaškolenosť šesťročných detí má v porovnaní podľa tejto bázy stúpajúcu tendenciu. „Kým v školskom roku 2003/2004 bola zaškolenosť detí v materskej škole zisťovaná pri zápise detí na plnenie povinnej školskej dochádzky 89,6 percenta, v školskom roku 2016/2017 táto zaškolenosť stúpla na 92,2 percenta,“ uvádza v stanovisku tlačový odbor ministerstva školstva.
Podiel 3-5 ročných detí na predškolskom vzdelávaní v SR - rok 2017 Zdroj: To dá rozum
Rezort tiež upozorňuje, že sa snaží vytvoriť podmienky pre zaškolenosť čo najvyššieho počtu detí. Napríklad poskytovaním dotácie na rozširovanie kapacít materských škôl. Obciam a mestám vyčlenil na tento účel 14,5 milióna eur. „V rámci dvoch zverejnených výziev bolo podporených 185 žiadateľov, ktorí vytvoria 227 nových tried a udržia existujúcu kapacitu v ďalších 22 triedach. Rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl z týchto dotácií umožní postupné prijatie cca päťtisíc novoprijatých detí,“ tvrdí ministerstvo školstva v stanovisku.
K zvýšeniu zaškolenosti detí od štyroch rokov a postupne aj od troch rokov v materskej škole podľa rezortu školstva prispeje aj zriaďovanie detských jasieľ pre deti do troch rokov, ktoré v súčasnosti navštevujú materské školy. Vďaka tomu sa budú môcť uvoľniť kapacity materských škôl pre deti od troch rokov. „Do materských škôl môžu chodiť deti do troch rokov len v prípade, že riaditeľ prijal všetky deti nad tri roky, ktorých rodičia o to požiadali, a napriek tomu má stále voľné kapacity. Detské jasle teda nedostatok miest v materských školách v tých okresoch, kde je situácia najhoršia, nijako neovplyvnia. Otázne tiež je, či koncept detských jaslí na Slovensku spĺňa kritériá ranej starostlivosti, ako ju poznáme v iných krajinách EÚ,“ upozorňuje K. Vančíková.
Ako v EÚ zvyšujú zaškolenosť detí Zdroj: To dá rozum
Ďalšie opatrenie, ktoré má pomôcť, je príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl v prípade, ak člen rodiny dostáva pomoc v hmotnej núdzi a zákonný zástupca dieťaťa túto skutočnosť preukáže riaditeľovi materskej školy. Príspevok sa vypláca od januára tohto roka.
Napriek tomu odborníci tvrdia, že to nebude stačiť. „Vláda v programovom vyhlásení sľúbila, že dosiahne stopercentnú zaškolenosť detí od štyroch rokov, no tieto opatrenia nie sú dostatočné na naplnenie tohto sľubu,“ upozorňuje riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
„V rámci zabezpečenia dostupnosti kvalitnej výchovy a vzdelávania pre všetky vrstvy spoločnosti vláda vytvorí postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila čo najviac k 100-percentnej zaškolenosti detí v materských školách od štyroch rokov veku,“ uvádza doposiaľ platné programové vyhlásenie vlády súčasnej vládnej koalície Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd.
Zákon, ktorý navrhoval zaviesť nárokovateľnosť miesta v materskej škole, opakovane predložili do parlamentu poslanci strany Spolu Miroslav Beblavý a Simona Petrík, koaličné strany však tento návrh nepodporili.
