Tešia sa Le Penová, Farage a Tsipras. Pozrite si, kto uspel v eurovoľbách

Nemecko – 96 poslancov – V Nemecku si udržala prvenstvo CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej. Do europarlamentu sa dostala aj protestná strana Alternatíva pre Nemecko.

Angela Merkelová Zdroj: SITA / AP

Francúzsko – 74 poslancov – Azda najhlasnejším výkrikom „Nie Bruselu“ je víťazstvo Národného frontu Marine Le Penovej vo Francúzsku. Strana odmieta imigráciu, žiada jej obmedzenie podľa vzoru švajčiarskeho referenda.

Marine Le Penová Zdroj: SITA / AP

Británia – 73 poslancov - Najviac hlasov získala Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Predbehla konzervatívcov i labouristov. UKIP v kampani sľubovala „zemetrasenie“. Žiada odchod Británie z EÚ a kritizuje imigráciu.

Nigel Farage Zdroj: SITA / AP

Taliansko – 73 poslancov – Najväčšia krajina, kde sa presadila ľavica. Koalícia PD premiéra Mattea Renziho dostala podľa odhadov vyše 40 percent hlasov. Na druhom mieste s podporou vyše pätiny zúčastnených voličov skončilo protestné Hnutie piatich hviez bývalého komika Beppeho Grilla.

Matteo Renzi Zdroj: SITA / AP

Španielsko – 54 poslancov – Víťazom, ale tesným, je Ľudová strana premiéra Mariana Rajoya. Tesne za ňou skončili opoziční socialisti.

Centrála španielskej Ľudovej strany Zdroj: SITA / AP

Poľsko – 51 poslancov – Podľa prvých odhadov viedla Občianska platforma premiéra Donalda Tuska, nakoniec však o niečo viac hlasov získala euroskeptická Právo a spravodlivosť. Obe strany však obsadia rovnaký počet mandátov.

Jarosław Kaczyński Zdroj: SITA / AP

Rumunsko – 32 poslancov – S výrazným náskokom vyhrala ľavicová koalícia autoritárskeho premiéra Victora Pontu.

Victor Ponta Zdroj: SITA / AP

Holandsko – 26 poslancov – Pomerne neočakávaným víťazom sú liberálni Demokrati 66. Populistická strana Geerta Wildersa napokon prepadla.

Geert Wilders Zdroj: SITA / AP

Belgicko – 21 poslancov – V Belgicku sa zároveň s európskymi konali aj parlamentné voľby. Najviac hlasov v oboch voľbách vydobyla Nová flámska aliancia separatistu a primátora Antverp Barta De Wevera. V Európskom parlamente dosiaľ patrila k frakcii zelených.

Bart De Wever Zdroj: SITA / AP

Portugalsko – 21 poslancov – Na rozdiel od Španielska už strana, ktorá uskutočňovala úsporné programy, nevyhrala. Sociálni demokrati (v Portugalsku reprezentujú pravicu) skončili až druhí za opozičnými socialistami.

José Seguro Zdroj: SITA / AP, ilustračné

Grécko – 21 poslancov – Zoskupenie radikálnych ľavicových strán Syriza má najviac hlasov pred vládnou Novou demokraciou.

Alexis Tsipras Zdroj: SITA / AP

Česko – 21 poslancov – S prehľadom zvíťazilo hnutie ANO Andreja Babiša. Potvrdilo tak svoj rastový trend.

Andrej Babiš Zdroj: SITA / AP

Maďarsko – 21 poslancov – Viktor Orbán si doprial ešte jedno „orbánovské“ víťazstvo s vyše 50 percentami hlasov. Jobbik bol o niečo slabší než v parlamentných voľbách. Orbánov Fidesz patrí k európskym ľudovcom.

Viktor Orbán Zdroj: SITA / AP / MTI

Švédsko – 20 poslancov – Najviac sa darilo socialistom, čo je pre pravicovú vládu premiéra Fredrika Reinfeldta varovným signálom pred septembrovými parlamentnými voľbami.

Frederik Reinfeldt Zdroj: SITA / AP

Rakúsko – 18 poslancov – Nie, bradatá speváčka Conchita Wurst nekandidovala, aj keď bola jednou z tém eurovolieb. V Rakúsku si udržali prvenstvo strany veľkej koalície, oproti vlaňajším parlamentným voľbách si však prehodili poradie. Prví skončili ľudovci (ÖVP), druhá ľavicová SPÖ. Posilnila sa aj xenofóbna FPÖ.

Rakúsky kancelár Werner Faymann a Conchita Wurst Zdroj: SITA / AP

Slovensko – 13 poslancov – Smer-SD vyhral, ale len so štyrmi mandátmi, čo je menej, ako mala strana v europarlamente doteraz. V súčte prevážila pravica. Dva mandáty si vybojovalo KDH a SDKÚ-DS. Po jednom získali OĽANO, SaS, NOVA, SMK a Most-Híd. Účasť je zo všetkých eurovolieb najhoršia. Trinásť percent hlasujúcich pokorilo aj najpesimistickejšie odhady.

Smer-SD budú v Európskom parlamente reprezentovať Maroš Šefčovič, Monika Flašíková – Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka. Za KDH uspeli Anna Záborská a Miroslav Mikolášik, za SDKÚ-DS Eduard Kukan a Ivan Štefanec. Ďalšími zvolenými sú šéf SaS Richard Sulík, kresťanský aktivista Branislav Škripek z OĽANO, Jana Žitňanská (NOVA), Pál Csáky (SMK) a József Nagy (Most-Híd).

Populistov je viac

(odhady výsledkov volieb do Európskeho parlamentu podľa TNS/Scytl, v zátvorke zisk v roku 2009)

Európska ľudová strana (pravica) - 214 mandátov (265)
Progresívna aliancia socialistov a demokratov (ľavica) - 191 mandátov (184)
Aliancia liberálov a demokratov (liberáli) - 64 mandátov (84)
Zelení/Slobodná európska aliancia - 52 mandátov (55)
Európski konzervatívci a reformisti (konzervatívni euroskeptici) - 46 mandátov (54)
Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica (komunisti) - 45 mandátov (35)
Európa slobody a demokracie (nacionalisti) - 38 mandátov (32)
nezaradení, iní (časť patrí k extrémistom) - 101 mandátov (27)

spolu 751 mandátov (736)

účasť: 43 percent

PRAMEŇ: Európsky parlament