Denník pred tým informoval, že vlani v decembri belgická polícia počas razie po atentátoch v Paríži našla niekoľkohodinový videozáznam z kamery, ktorá sledovala byt riaditeľa belgického vedeckovýskumného jadrového programu.
DH tvrdí, že skrytú kameru po získaní dostatku videozáznamov demontovali práve bratia Bakraouiovci. Stalo sa tak krátko po atentátoch v Paríži, pri ktorých vlani v novembri zahynulo 130 ľudí. Podľa DH z toho vidno súvislosti medzi Francúzskom, Belgickom a Sýriou.
Na základe hypotézy o možnej hrozbe teroristického útoku na jadrové elektrárne v Európe, Belgicko od 17. februára na vstupy do všetkých svojich jadrových elektrární rozmiestnilo vojakov.
Denník DH si kladie otázku, či práve posilnenie ochrany jadrových elektrární v Belgicku neviedlo teroristov k zmene svojich plánov a zameraniu sa na „ľahšie“ ciele, akým bola stanica metra či letisko.
Po utorkových útokoch vyšetrovatelia podľa DH považujú takmer za isté, že teroristické útoky v Paríži a Bruseli spáchala jedna a tá istá teroristická bunka. Ide o sieť zosnovanú a riadenú mladými Belgičanmi, ktorých väčšina pôsobila aj v Sýrii.
Najtragickejšie atentáty v dejinách Belgicka v utorok spáchali Najim Laachraoui z bruselskej štvrti Schaerbeek a bratia Ibrahim a Khalid Bakraouiovci z Laekenu. Ich identitu v stredu oficiálne potvrdila aj federálna prokuratúra.
N. Laachraoui a Ibrahim Bakraoui aktivovali kufríkové bomby na letisku Zaventem. Khalid Bakraoui spôsobil masaker na stanici metra Maelbeek v centre Bruselu. Tieto útoky si spolu vyžiadali 31 obetí a vyše 300 zranených, z ktorých 61 je na jednotke intenzívnej starostlivosti. Štyria zranení zatiaľ nie sú identifikovaní.
