Nebolo by to vyjednávanie o pomoci Grécku, aby išlo všetko plynulo a podľa plánu. Situácia sa v stredu opäť skomplikovala, keď sa objavili informácie o tom, že Trojka (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska únia) odmieta opatrenia, ktoré Grécko predstavilo na pondelkovom summite EÚ.

Informácie boli krátko potom potvrdené aj samotným gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. „Tento zvláštny postoj môže znamenať len jednu z dvoch vecí: buď dohodu nechcú, alebo slúži špecifickým záujmom v Grécku," povedal A. Tsipras, ktorého v Bruseli popoludní a večer čakajú ďalšie stretnutia s veriteľmi. Podotkol tiež, že počas predchádzajúcich rokovaní o medzinárodnej pomoci Írsku alebo Portugalsku sa nikdy nenastalo, že by niektoré inštitúcie opakovane odmietali „rovnocenné opatrenia".

The repeated rejection of equivalent measures by certain institutions never occurred before-neither in Ireland nor Portugal. #Greece (1/2)

— Alexis Tsipras (@tsipras_eu) June 24, 2015

Veritelia predložili neoficiálne gréckej vláde nové úpravy návrhov, ku ktorým sa dostal denník The Wall Street Journal (v tomto linku je pdf návrhov). Ponúkame hlavné rozdiely:

1. Daň z pridanej hodnoty

Grécko: Gréci majú tri sadzby DPH: 6, 13 a 23 percent. Veriteľom prisľúbili, že budú na väčšinu tovarov a služieb uplatňovať najvyššiu sadzbu DPH vo výške 23 percent. Tieto zmeny podľa prepočtov gréckej vlády majú priniesť do rozpočtu v tomto roku 0,38 percenta HDP a v budúcom roku 0,74 percenta HDP. V prepočte ide za tento rok o dodatočný príjem 680 miliónov a v budúcom roku o 1,36 miliardy eur navyše.  

Veritelia: Partia veriteľov podľa uniknutých dokumentov naďalej požaduje zo zvýšenia DPH príjem o jedno percento HDP navyše. Navyše požaduje, aby Gréci zrušili všetky výnimky, ktoré sa vzťahujú k sadzbe 23 percent (13-percentná sadzba by sa vzťahovala na nespracované jedlo, elektrinu, vodu a hotely, vyššou sadzbou by boli zdaňované reštauračné služby, čo Gréci kritizovali). 

Rovnako sa chcú zrušiť výnimky na DPH, ktoré majú ostrovy Lesbos, Chios, Samos, súostrovie Dodekanes a Kyklady a niektoré malé ostrovy v Egejskom mori. Sadzba dane je tu nižšia o 30 percent, rozvrstvené sú vo výškach 5, 9 a 16 percent, s čím už grécka vláda súhlasila v pondelok.

Z ostatných návrhoch veritelia vylúčili napríklad daň z lotérii a hazardu alebo plánované príjmy z opätovného udeľovania licencií na 4G a 5G siete. Snahu o zavedenie dane z reklamy veritelia rovnako nezmenili a gréckej vláde nezasiahli ani do dane z luxusu, ktorá sa rozšírila na luxusné jachty nad desať metrov. Vláda nemusí zrušiť ani kontroverznú daň z nehnuteľností, takzvanú Enfiu. Od roku 2011 sa pohybuje v stovkách eur aj pre bežných Grékov. 

2. Výdavky na obranu

Grécko: počíta budúci rok so škrtmi vo výške 200 miliónov eur

Veritelia: škrty by podľa návrhu veriteľov mali dosahovať až 400 miliónov eur

Grécko je vo výdavkoch na armádu mimoriadne štedré. Pohybujú sa vo výške 2,2 percenta HDP, čo je v pomere k výkonu ekonomiky viac ako má akákoľvek iná krajina v NATO. V krajinách NATO sa totiž pohybuje okolo 1,5 percenta HDP. V relatívnych výdavkoch Grékov na armádu ich predbehnú len Američania a Francúzi.

Téma armády je však pre Grékov citlivá, pretože výdavky sa okresali od krízového roku 2009 už o polovicu. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), ktorý sa zameriava na globálne bezpečnostné otázky, Grécko míňalo v roku 2009 na armádu, námorníctvo a letectvo 7,6 miliardy eur, vlani to boli už len štyri miliardy. Každý rok v priemere minie grécka vláda na štátne zákazky v oblasti armády vyše 428 miliónov eur. Číslo sa zdá byť ešte relatívne nízke, ak sa porovná so sumami, ktoré lietali v minulosti, keď armáde šéfoval exminister obrany Akis Tsochatzopoulos, ktorý je už vo väzení za daňové úniky v daňových rajoch. 

Veľkú časť gréckych výdavkov na obranu tvoria personálne náklady, ale aj tie klesli v posledných rokoch. Predtým tvorili platy viac ako 70 percent z rozpočtu obrany, ale podľa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) ich podiel klesol na úroveň 50 percent. 

3. Dane pre firmy

Grécko: Daň z príjmov právnických osôb sa zvýši z 26 na 29 percent a v roku 2016 by tam malo pritiecť do rozpočtu o 410 miliónov eur viac. Podniky so ziskom nad pol milióna eur budú musieť strpieť dodatočnú špeciálnu daň vo výške 12 percent. Na tejto dani si Gréci sľubujú tento rok navyše 945 miliónov a budúci rok 405 miliónov eur. 

Veritelia: S nárastom dane na 29 percent veritelia nesúhlasia, požadujú miernejšiu sadzbu na úrovni 28 percent. Rovnako nesúhlasia so špeciálnou daňou vo výške 12 percent. Spojením týchto daní by mali grécke firmy najvyššie dane v celej OECD. 

S vyššími daňami pre podniky nesúhlasí ani grécka ekonómka Miranda Xafa, ktorá kedysi pôsobila v MMF a bola ekonomickou poradkyňou premiéra Konstantinosa Mitsotakisa v 90. rokoch. Dnes pôsobí v think tanku Centre for International Government Innovation. Vyššie dane spája s ďalšími obavami firiem, ktoré sú už tak málo konkurencieschopné.

„Odkedy sa začali rokovania s veriteľmi, ekonomika sa opäť prepadá. Dlhé obdobie neistoty, ktoré sa začalo počas krízy, pokračovalo v septembri minulého roka a vyvrcholilo obavami o Grexite minulý týždeň. Tento strach si vyberá svoju daň v podobe slabšej ekonomiky. Tá je späť v recesii. Po dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch záporného rastu predstihové indikátory naznačujú, že k negatívnemu rastu dôjde aj v aktuálnom štvrťroku rovnako,“ povedala pre TREND.sk. 

4. Penzie

Grécko: Vo veľkej miere ide o zvýšenie odvodov, ktoré by mali znížiť deficit v penzijnom systéme. Medzi nimi je okrem iného aj zvýšenie odvodov sociálneho poistenia pre zamestnávateľa o 2,9 percent a zamestnanca o jedno percento. To by malo zvýšiť príjmy o 350 miliónov v tomto roku a 800 miliónov v budúcom roku. Vláda navrhla, že nebude znižovať dôchodky, ale len odvody, čím by mala ušetriť v tomto roku 0,37 percenta HDP, v budúcom roku 1,05 percenta HDP. Zmeny chceli Gréci implementovať od konca októbra. 

Veritelia: Čo sa týka veriteľov, tak tým sa nepáči to, že žiadali zníženie výdavkov na dôchodkový systém, nie zvýšenie odvodov. Naďalej požadujú od Grékov, aby urobili také opatrenia, ktoré by mohli ušetriť jedno percento HDP, ale bez navyšovania napríklad sociálnych odvodov, ktoré kritizuje predovšetkým MMF. Rovnako zamedziť predčasnému odchodu do dôchodkov pod hrozbou sankcií a obmedziť podporu pre najchudobnejších penzistov prostredníctvom štátnych fondov. Zabezpečiť, aby boli všetky doplnkové dôchodky hradené z privátnych fondov. Do konca roka 2019 zrušiť pre všetkých dôchodcov fond solidarity (EKAS), pre 20 percent najbohatších zrušiť EKAS okamžite. Zmraziť zvyšovanie akýchkoľvek dôchodkových príspevkov až do roku 2021. Garantovať výšku dôchodkov iba tým, ktorí odídu do penzie v riadnom veku 67 rokov. Zvýšiť spoluúčasť dôchodcov na zdravotnú starostlivosť zo štyroch na šesť percent. Zmeny majú byť implementované od 1. júla. 

Learned what's meant with RED LINES in #Greece negotiations. IMF counterproposal. Looks like no deal tonight! #Grexit pic.twitter.com/JegPcL5LO3

— Dirk Hoeren (@DirkHoeren) June 24, 2015

Medzi mlynskými kolesami

Grécky premiér Alexis Tsipras tieto návrhy podľa niektorých médií odmieta a to z politického dôvodu a tlaku vo vnútri Syrizy. Plán na záchranu Grécka nemusí A. Tsipras predať len Trojke. Predtým mu to ešte musí schváliť Vassilis Chatzilamprou. Tento zástupca najradikálnejšieho krídla v Syrize nemá v pláne robiť kompromisy, ktoré budú striktné a poškodia ekonomiku. Tento člen Komunistickej organizácie Grécka si myslí, že ľudia už dosiahli svoje limity a nemožno ich tlačiť viac.  

„Viaceré reformy trhu práce a sociálneho systému sú pre neho tabu a pokiaľ sa A. Tsipras dohodne aspoň v rámci Syrizy, odmietne mu to Trojka, pretože sú nedostatočné. Akonáhle A. Tsipras nachystá návrh, ktorý bude priechodný pre Trojku, odmietne mu to vlastná strana. Viacerí členovia Syrizy sa v skutočnosti nechcú dohodnúť, pretože podľa nich im ide len o poníženie gréckej vlády,“ tvrdí Tomáš Mikulík z Trim Broker.

Práve druhý záchranný program Grécka, ktorý dostal krajinu na kolená, bol argumentom, ktorý Syrizu dostal do vlády. Záchranné programy Grécka už stáli funkciu dvoch premiérov: Georgea Papandreoua a Antonisa Samarasa. 

Tsipras má v podstate tri možnosti a ani jedna z nich nie je veľmi ružová:

1. Bude naťahovať čas ako doteraz a krajina nakoniec skončí v bankrote. 

2. Balík ústupkov odhlasuje v parlamente s pomocou opozície. „Neistota spočíva v tom, či sa pánovi Tsiprasovi podarí udržať vládnu koalíciu pokope, a to aj napriek politickej vzbure vo vnútri jeho vlastnej strany Syriza. Opozičné strany sa už vyjadrili, že pravdepodobne podporia dohodu, ale budú hlasovanie o vyjadrení nedôvery, keď A. Tsipras stratí svoju parlamentnú väčšinu,“ vysvetľuje analytička M. Xafa.

3. Pokúsi sa o nemožné a skúsi dohodnúť záchranný program, ktorý by menej poškodil ekonomiku a bol by spojený s reštrukturalizáciou dlhu. Problém je ten, že na to potrebuje schválenie nemeckého parlamentu. Preto by bolo najvhodnejšie predĺženie programu pomoci.