Nemecko zmarilo nádeje Ukrajiny o tom, že sa Berlín v piatok konečne rozhodne poslať do Kyjeva bojové tanky Leopard II. Nemecký minister obrany Boris Pistorius argumentuje, že v tejto otázke na medzinárodnej úrovni nikdy nedošlo k dohode, píše POLITICO.
„Nikto z nás dnes nedokáže povedať, kedy padne rozhodnutie (o potenciálnom poslaní tankov Leopard) a ako bude vyzerať,“ povedal novinárom minister.
Namiesto toho dodal, že on sám poveril nemeckú armádu, aby zistila, koľko a akých Leopardov by krajina mohla poslať, aby vláda mohla „konať rýchlo“ v prípade, že dôjde ku konečnému rozhodnutiu.
Niekoľko európskych spojencov Nemecko verejne požiadalo, aby ostatným krajinám aspoň dovolilo na Ukrajinu poslať Leopardy z ich vlastnej zásoby, keďže ide vzhľadom na obmedzenia vzťahujúce sa na tieto v Nemecku vyrobené vozidlá o nevyhnutný krok.
Pistorius reagoval, že nemecky kancelár Olaf Scholz o tejto žiadosti ešte musí popremýšľať a rozhodnúť sa.
Scholzova hamletovská nerozhodnosť
Scholzova odpoveď by mohla ovplyvniť celý výsledok vojny na Ukrajine, konštatuje The Telegraph.
„V podstate ide o to, aby sme boli schopní podniknúť protiofenzívu. Tanky nám dávajú lepšiu šancu podniknúť protiofenzívu veľkého rozsahu a (niektoré západne krajiny) nám rady pomôžu, pretože naozaj veria v to, že to Ukrajina dokáže,“ vysvetlil bývalý ukrajinský minister obrany Andrij Zahorodňuk.
„Ak nezačneme protiofenzívu my, tak ju začnú Rusi,“ dodal s tým, že Moskva sa na jednu práve v tejto chvíli pripravuje. „Preto celkom otvorene hovoríme ‚pomôžte nám teraz, kým je Rusko slabé‘,“ podotkol Pistorius.
Inými slovami, Scholzova neochota uvoľniť Leopardy je rozhodnutím, ktoré ovplyvní bojisko, a nie rozhodnutím priaznivým pre Ukrajinu.
To však neznamená, že kancelár tajne chce, aby Rusko vyhralo alebo aby sa vojna preťahovala.
Scholza, zdá sa, brzdia dve protichodné impulzy – na jednej stane je tu túžba po tom, aby Ukrajina uspela, na strane druhej je odpor k tomu, že by sa mal stať prvým nemeckým lídrom od čias druhej svetovej vojny, ktorý efektívne povolil bleskovú vojnu.
Táto jeho hamletovská nerozhodnosť stojí na jeho sľube, že Nemecko nebude „konať osve“, ktorý mu zatiaľ slúžil len ako výhovorka k tomu, aby nekonal vôbec, konštatuje The Telegraph.
Tragédiu celej situácie je podľa denníka to, že tak konať musí.
Prečo sú leopardy také dôležité?
Ukrajina potrebuje tanky v dohľadnom čase a potrebuje ich v dostatočnom počte, ktoré by jej umožnilo prelomiť ruskú obranu v oblastiach Chersonu, Záporožia, Donecka či Luhanska.
Tanky Leopard II majú tú výhodu, že ich má Európa k dispozícii dostatok, ľahko mu doplniť zásobu paliva či zbraní.
Americké tanky Abrams sú na palivo asi najnáročnejším pozemným vozidlom na svete a na Ukrajinu by museli pricestovať až spoza ďalekého Atlantiku.
Britské tanky Challenger II sú zas náročné na muníciu a je ich relatívne málo.
Leopardy II jednoducho spĺňajú všetky kritéria, no vyrábajú sa len v Nemecku. Preto ich môže iba Scholz buď Ukrajine predať, alebo podpísať licencie na vývoz z iných krajín.
Chce Nemecko – či Západ vo všeobecnosti – aby Ukrajina vyhrala vojnu? Ak áno, tak ako?
Rétorika západných lídrov sa mení
Odkedy sa začala vojna na Ukrajine, tak západní diplomati okolo otázky, ako skončí, chodia ako okolo horúcej kaše.
Väčšinou sa od nich dočkáte iba jednej odpovede – o tom, ako bude vyzerať víťazstvo, rozhodne Ukrajina.
Niektoré krajiny, najmä východná časť krajín NATO, v tom má jasno. Jedinou cestou k trvalému mieru je oslobodenie každého centimetra tejto vojnou zmietanej krajiny vrátane Krymu. Je teda pochopiteľné, že sú zo svojich opatrenejších spojencov frustrované.
Tí totiž tvrdia, že Ukrajina je vo svojich verejných žiadostiach „maximalistická“ a že nikto nechce riskovať „eskaláciu“ napochodovaním na Krym. Západní spojenci vraj nedovolia, aby k tomu došlo.
Diskusia o dodaní Leopardov však v skutočnosti nie je o Kryme, konštatuje The Telegraph. Napriek tomu vrhla nové svetlo na nedostatok spoločnej stratégie, pokiaľ ide o tom, ako má víťazstvo vyzerať.
Pomaly, no citeľne, sa myšlienkové pochody Západu začínajú posúvať smerom k úplnému vytlačeniu Rusov z krajiny.
Zahorodňuk poukázal na to, že kedysi bol problém slovo „víťazstvo“ čo i len povedať. „Prvým západniarom, ktorý 26. apríla spomenul víťazstvo, bol americký minister obrany Lloyd Austin. Potom však došlo k zmierneniu rétoriky na ‚Rusko by nemalo uspieť‘ a ‚Ukrajina by nemala prehrať‘,“ vysvetľuje bývalý minister.
Situácia sa podľa neho mení a ľudia, od ktorých by to Ukrajinci neboli čakali, začínajú toto slovo používa. „Napríklad (francúzsky prezident) Macron. Macron teraz hovorí slovo ‚víťazstvo‘ stále,“ tvrdí Zahorodňuk.
Západní diplomati, ktorí nechcú hovoriť o cieľoch vojny, často tvrdia, že o tom, ako bude mier vyzerať, rozhodne situácia na bojisku.
Podľa The Telegraphu majú pravdu, no nie sú pasívnymi pozorovateľmi. Ak chcú, aby Ukrajina vyhrala, môžu sa o to postarať. Dodanie Leopardov by mohol byť začiatkom, uzatvára denník.
Ďalšie dôležité správy
