Posledné ligové kolo si priaznivci košického futbalu, ktorí chodia na domáce zápasy vo veľmi riedkom počte, vydýchli. Na štadióne v Dubnici hráči MFK Košice vybojovali remízu, čím dokončili jarnú púť za záchranou v slovenskej elitnej súťaži. Vydreté body mužstvo ale udržať nemusia. Podľa informácií TRENDU ťažia košický klub ekonomické problémy. Majú súvisieť hlavne s finančnými ťažkosťami firiem kontrolovaných východoslovenským podnikateľom Blažejom Podolákom, ktorý je najdôležitejším mecenášom MFK Košice.
Košickému futbalu sa tak v priebehu zhruba desiatich rokov môže prihodiť rovnaká patália. Z výslnia na dno sa dostáva kvôli podnikateľským ťažkostiam najdôležitejšieho sponzora. Podobný scenár sa udial v čase, kedy mužstvo platil dnes už nebohý Alexander Rezeš.
Tigria sláva
Zatiaľ najbohatšie roky košického futbalu ponovembrovej éry prišli v druhej polovici 90-tych rokov, kedy A. Rezeš získal akcionársku kontrolu nad Východoslovenskými železiarňami. Z nich, ako aj z ďalších firiem, ktoré vtedajší magnát ovládal, prúdili peniaze do 1. FC Košice. Ten sa stal klubom, ktorý na Slovensku míňal najviac peňazí na nákup hráčov. A nemalé sumy sa tiež pravdepodobne točili v zákulisných hrách, ktoré sprevádzajú futbalové súťaže. V košických kuloároch sa v tom čase hovorilo o investovaní do ovplyvňovania výkonu rozhodcov, či futbalistov iných klubov.
Zdroj: sitaivanfleischer
Podozrenia, že prvý titul majstra Slovenska, ktorý 1. FC Košice získal v roku 1997, nebol vybojovaný len na trávnikoch, umocňovali udalosti, odohrávajúce sa počas posledného ligového kola. Košičania v ňom na diaľku bojovali s Trnavou. Tá hrala na ihrisku potápajúcej sa Rimavskej Soboty a všetko mala vo svojich rukách. Bez ohľadu na výsledok východniarov, v prípade víťazstva na Gemeri by získala titul. Len málo pravdepodobná prehra a zároveň víťazstvo 1. FC mohlo obrať Západoslovákov o titul šampióna. Tigre - ako vtedy rezešovských futbalistov prezývali - nastúpili na posledný zápas ligy na ihrisku košickej Lokomotívy, ktorej už o nič nešlo. Po chvíli viedli jedna nula. Z nízkych na ešte nižšie obrátky sa zápas spomalil po ohlásení priebežného stavu v Rimavskej Sobote, kde domáci prehrávali s Trnavou.
Lokomotíva vyrovnala a komótny futbal pokračoval až do momentu, kedy sa ozval opäť hlásateľ, aby oznámil zmenu, ktorá nastala na Gemeri. Všetci hráči prestali hrať, aby sa dozvedeli, že Rimavská Sobota dala vyrovnávajúci gól. Po tejto nečakanej zvesti sa lopta veľmi rýchlo dopravila do siete Lokomotívy, za takmer rovnocennej pomoci hráčov oboch mužstiev. Trnava nakoniec šokujúco prehrala v Rimavskej Sobote a hráči Košíc mohli oslavovať. O titul ich v posledných minútach zápasu skoro obral futbalista Lokomotívy, ktorý dal tigrom takmer gól. Za túto neopatrnosť ho priamo na trávniku okamžite zvozil kapitán 1.FC Ivan Kozák. Z tribún to vyzeralo akoby naňho kričal: ,,Čo si sa zbláznil, takmer si nám dal gól!“ Samozrejme, preložené do reči, ktorú znesie novinový papier.
Napriek fraške, odohrávajúcej sa v priamom prenose, Košičania prvý titul oslavovali búrlivo. Podozreniami, že sa mohli tešiť aj vďaka ovplyvňovaniu iných zápasov, sa príliš netrápili. Tie skôr dvíhali sebavedomie fanúšikov pocitom, že patria k bohatému a vplyvnému klubu. Tento folklór dokresľovala aj príhoda, ktorá sa udiala pred zápasom Ligy majstrov, do ktorej sa Košičania dostali ako prvý slovenský tím. 1.FC Košice hostil Manchester United. Keď sa pomedzi ľudí vchádzajúcich na štadión krokom šinula limuzína Alexandra Rezeša, jeden z fanúšikov sa oprel o prednú kapotu auta a zakričal: ,,Šani, toto už nekúpiš!“
Tá istá rieka
Tigria sláva trvala krátko a upadala s ekonomickými problémami VSŽ. Potom čo Alexander Rezeš o fabriku prešiel sa košický klub postupne prepadol do nižších súťaží. 1. FC Košice skončil v konkurze. Na lepšie časy začalo svitať až v posledných rokoch. Futbalovú vlajku dvíhal ďalší biznismen, Blažej Podolák, ktorého rodina vlastní firmu Steel Trans, venujúcu sa kamiónovej doprave. Tá základy svojho podnikania položila na preprave výrobkov košických železiarní.
B. Podolák najprv sponzoroval futbalový klub v dedine Ličartovce, nachádzajúcej sa pri diaľnici spájajúcej Košice s Prešovom. Na vtedajšie pomery sa mu podaril unikátny kúsok. Dedinský klub obsadzoval prvé priečky v druhej lige a útočil na postup do najvyššej súťaže. Na futbal chodili návštevy, ktoré svojou početnosťou a atmosférou mohli závidieť prvoligové mestské kluby. V roku 2005 sa Blažej Podolák dohodol s vedením košického magistrátu, ktorému v tom čase šéfoval Zdenko Trebuľa, na vytvorení spoločného futbalového klubu MFK Košice. Steel Trans a mesto v ňom mali polovičný podiel. ,,V čase, kedy došlo k dohode, to bola jediná možnosť ako obnoviť futbal v meste,“ hovorí mestský poslanec Peter Bajus, ktorý je za Košice nominantom v predstavenstve MFK. Dodáva, že v meste v tom čase pôsobili mužstvá, ktoré hrali nižšie ligové súťaže. ,,Také mesto ako Košice by malo mať prvoligový futbal,“ myslí si. Za ďalší prínos pre mesto považuje mládežnícke futbalové oddiely, v ktorých trénuje cez 400 detí.
Nový futbalový klub MFK Košice začal okamžite po svojom vzniku hrať druhú najvyššiu futbalovú súťaž. A to vďaka licencii, ktorú prevzal od klubu v Ličartovciach. Za rok postúpil do Corgoň ligy. Najväčší úspech dosiahol v sezóne 2008/2009 kedy vyhral Slovenský pohár a obsadil štvrté miesto v Corgoň Lige. Už na jej konci sa v Košiciach začalo rozprávať o ekonomických problémoch a meškajúcich výplatách hráčov. V priebehu jesene 2009 sa pomery vo futbalovom klube stali aj terčom kritiky mestských poslancov. Najmä potom, čo prenikli informácie o predaji najlepšieho košického hráča srbského reprezentanta Nemanju Matiča.
Toho síce za 1,752 milióna eur kúpila Chelsea Londýn, no do košického klubu prišiel len milión. Zvyšok mala zhltnúť provízia manažéra srbského hráča. Tieto správy iniciovali v MFK šetrenie Hlavnej kontrolórky mesta. Jej výsledky ešte stále nie sú oficiálne zverejnené. Vo vedení klubu by o nich mali rokovať v priebehu tohto týždňa. TRENDU to uviedol mestský poslanec Daniel Rusnák, ktorý je predsedom dozornej rady MFK Košice. Predpokladá ale, že výsledky neodhalia žiadne nekalé finančné praktiky. Na tému vysokej provízie manažéra srbského hráča upozorňuje, že N. Matič prišiel do Košíc ako úplne neznámy hráč a mužstvo nestál ani korunu. Preto sa pri podpise zmluvy s ním dohodlo, že v prípade jeho predaja z Košíc si východoslovenský klub ponechá zo sumy, ktorú zaň inkasuje 75-tisíc eur ako výchovné a zvyšok bude rozdelený na dve polovice. Jedna ostane v Košiciach a zvyšok zinkasuje manažér. O ekonomických problémoch klubu síce počul, no zatiaľ nemá žiadnu oficiálnu správu. Preto nevedel potvrdiť informácie TRENDU, že hráčom klubu už niekoľko mesiacov meškajú výplaty.
Za finančnými ťažkosťami vidí aj vplyvy ekonomickej krízy. Tie napríklad mestu skresali príjem z podielových daní. Preto Košice v minulom roku znížili svoj príspevok klubu na polovicu z dovtedajších 20 miliónov korún. Rovnako menšou sumou tak mal prispieť aj Steel Trans. Podľa minuloročného rozpočtu mal MFK hospodáriť s príjmami a výdavkami na úrovni zhruba 4,3 milióna eur. Po 664-tisíc eur mali do kasy prispieť mesto Košice a Steel Trans, zvyšok sponzori, príjmy z reklám, vstupného a predaja hráčov. Ako sa rozpočtové ambície podarilo splniť zatiaľ D. Rusnák nevie. Rozoberanie minuloročných výsledkov hospodárenia majú prerokovať tento týždeň na stretnutí dozornej rady MFK Košice. Pripúšťa, že v čase krízy a splácania vysokých úverov nie je pre mesto jednoduché sponzorovať šport. Nepovažuje to však za zbytočné, nakoľko mesto prispieva hlavne na chod mládežníckych mužstiev. ,,Z dlhodobého hľadiska bude lepšie, ak mesto zo svojej akcionárskej pozície v klube vycúva,“ priznáva D. Rusnák.
Nad niečím podobným možno momentálne špekuluje aj B. Podolák, ktorý kontroluje firmu Steel Trans. Tá už niekoľko mesiacov zápasí s následkami krízy. Kvôli nim podľa informácii TRENDU nedokáže riadne vyplácať mzdy svojich zamestnancov. Zdroje jej tak chýbajú aj na sponzoring futbalového klubu. Overiť tieto správy pochádzajúce z niekoľkých dôveryhodných zdrojov sa nepodarilo. B. Podolák ponuku na osobné stretnutie odmietol a neodpovedal ani na otázky zaslané mailom.
Foto - SITA / Ivan Fleischer
