Západný svet sa ocitá v najťažšej situácii v povojnovej histórii. Hoci mnohí hovoria o kríze hodnôt, o kolapse kapitalizmu či liberalizmu alebo o posledných hodinách sociálneho štátu, nejde o nič iné ako o krízu života na dlh. Príklady Estónska či Švédska potvrdzujú, že životaschopný môže byť model ekonomiky s malým, efektívnym štátom, ale aj model s obrovskou mierou prerozdelenia a širokým sociálnym servisom. No v oboch prípadoch s disciplinovaným riadením verejných financií.
Väčšina vyspelých, ale aj rozvíjajúcich sa krajín na svete žila desaťročia na sekeru. Počnúc USA, cez mnohé európske štáty až po ázijské giganty, ako sú India alebo Japonsko. Vlády všetkých týchto krajín narážajú alebo čoskoro narazia na trpezlivosť a fyzické limity finančných trhov. Nie je totiž možné generovať skoro dvojciferné fiškálne schodky bez toho, aby sa to v predvečer blížiacej sa veľkej recesie neprejavilo na rizikových prirážkach a ďalej neskomplikovalo bežné hospodárenie verejných rozpočtov.
„Svet dobehnú jeho dlhy. Nevyhne sa bolestivému upratovaniu vo verejných financiách,“ napísal autor tohto editoriálu na tomto mieste pred rokom. Prognóza sa vyplnila razantnejšie, ako sám čakal. Teraz je ešte komplikovanejšie predpovedať, čo v nasledujúcom roku čaká svet. Kto takto vlani tušil o Arabskej jari? A to praskla frustrácia iba malej a chudobnej časti sveta. Teraz je na nervy celý vyspelý svet a ani rozvíjajúce sa krajiny, ktoré žijú z jeho dopytu (po tovaroch alebo surovinách), nemôžu byť v pohode.
Štátom sa minul priestor na stimuláciu domáceho dopytu. Veritelia sú čoraz nervóznejší a menej ochotní požičiavať. Firmy váhajú s investíciami. Aj pre tlak vlád na finančné trhy sa im predražuje financovanie. Obyvatelia menej míňajú. Centrálne banky pumpujú peniaze do bankového systému, ten však požičiava ešte obozretnejšie. Súkolesie globálnej ekonomiky sa citeľne spomaľuje. Je čoraz pravdepodobnejšie, že v budúcom roku čaká vyspelý svet nová vlna úpadku.
Obeťou dlhovej krízy bude, úplne neoprávnene, euro. Niežeby eurozóna skolabovala. Možno sa rozdelí, možno pár členov vystúpi, možno zostane v rovnakom zložení, ale s podstatne väčšími fiškálnymi právomocami centra. Čiže Bruselu, ktorý je preplnený neschopnými politikmi a úradníkmi. Nič z toho na záchranu eura nie je potrebné. Ale tento názor má len zopár múdrych ľudí v Bundesbanke. Ostatní experti a politici iba odvádzajú pozornosť od vlastnej obmedzenosti rečami o fiškálnej únii, o harmonizácii daní, o zlyhaní Paktu stability a rastu, o zodpovednosti eura za to, že oni nedokázali a ani nedokážu zodpovedne hospodáriť s verejnými peniazmi.
Na Slovensku prevezme žezlo Robert Fico. Nedá sa vylúčiť, že dokáže zostaviť vládu sám, bez ďalšej politickej strany. Vznikne tak obrovský priestor na to, aby sa opakovali excesy z jeho prvého volebného obdobia. No nie som fatalista. Prichádza doba, keď R. Fico bude mať šancu presadiť aj dobré veci a obmedziť korupciu či rozširovanie oligarchie, proti čomu sú i jeho vlastní voliči. Je na ňom, ako bude chcieť byť zapísaný v slovenských dejinách. Či ako úspešný krízový štátnik, alebo opäť ako populista a hochštapler.
Editoriál vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
