Iba spomienkou sa môže stať to, že v globálnom biznise s palivami sa ich ceny tvoria na trhoch nákladovo náročnejších ekonomík bohatšieho sveta, kam patrí aj Slovensko.
Najmä preto, že krajiny prominentného hospodárskeho klubu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už začínajú spotrebúvať menej ropy ako nečlenské štáty z rozvojového sveta. Práve to smeruje k zmene cenotvorby tejto suroviny.
„Globálne ceny palív sa budú postupne tvoriť úplne mimo našich tradičných americko-európskych nákladových úrovní. Význam búrz v New Yorku či Rotterdame ako miest stanovenia cien benchmarkov palív klesne. O benchmarkoch budú, naopak, rozhodovať skôr podnikateľské podmienky v Čine, Indii či Vietname,“ hovorí hlavný ekonóm bratislavskej rafinérie Slovnaft Marek Senkovič.
Bolo by to síce potešujúce pre motoristov, ale podľa analytika to bude veľmi náročná výzva pre všetky európske rafinérie. Rozvojové krajiny majú totiž na spracovanie ropy nielen nižšie mzdové náklady, ale aj mäkšie environmentálne normy, a tak na ekológiu nemusia vynakladať také vysoké sumy ako európskej štáty.
Tak či tak však o cenách palív nerozhoduje iba ekonomická efektívnosť samotného spracovania ropy, ale vo veľkej miere aj štátmi inkasované dane či rôzne poplatky na vytváranie núdzových zásob palív.
Z priemernej ceny nafty na Slovensku vo výške 1,14 eura za liter tvorili vlani dane a poplatky 52 percent. A z priemernej ceny benzínov 1,29 eura až 61 percent. Podiel dani a poplatkov bol však takýto vysoký aj pre nízke ceny ropy. Pri štandardnejších cenách ropy je pomer dani a poplatkov s výrobnou cenou palív zhruba vyrovnaný.
