Ani tri roky po obsadení Kábulu hnutím Taliban žiaden štát oficiálne neuznal staronový režim v Afganistane, avšak viaceré krajiny s Talibanom v pozadí spolupracujú vo sfére investícií či obchodu. Pri príležitosti tretieho výročia prevzatia moci Talibanom v Afganistane, ktoré pripadlo na štvrtok, to uviedol historik zo Stanfordovej univerzity v americkom štáte Kalifornia Robert Crews.
Návrat Talibanu
Taliban vládol v približne troch štvrtinách Afganistanu od roku 1996 až do americkej invázie v roku 2001. K moci sa opäť dostal po odchode vojakov USA a Severoatlantickej aliancie v polovici augusta 2021.
„Súčasné vedenie Talibanu je v oblasti vzťahov s verejnosťou oveľa kultivovanejšie než v 90-tych rokoch. Taliban aj na domácej scéne zmenil svoju podobu, napríklad prijatím uniforiem či zavádzaním technológií, čím chce dať najavo, že sa správa ako iné štáty,“ uviedol Crews.
Pojmy nie sú dojmy
Historik ale zdôrazňuje, že existuje rozdiel medzi vyvolávaním dojmu administratívnej spôsobilosti a tým, čo skutočne dokáže vláda pre ľudí urobiť. A hoci medzinárodné spoločenstvo odsúdilo „politiku rodového apartheidu“ zo strany Talibanu, analytik hovorí o umiernenejšom pôsobení radikálneho hnutia, vďaka čomu naň nie je vyvíjaný až taký tlak.
Taliban podľa hovorcu vlády Zabíhulláha Mudžáhida „uznáva existenciu istých problémov týkajúcich sa žien,“ ale podľa neho ide o vnútornú záležitosť Afganistanu.
Historik zo Stanfordovej univerzity pripomína, že v minulosti prístup Talibanu k ženám symbolizovali výjavy kameňovania. V súčasnosti podľa neho násilie voči ženám nie je tak na očiach. Taliban ale postupne vyraďuje ženy a dievčatá z verejného diania a obmedzuje im prístup k vzdelaniu a zamestnaniu. Dievčatá stratili prístup k vyššiemu než len základnému vzdelaniu a mimo domu sa nesmú pohybovať bez mužského sprievodcu. Niektoré mladé ženy dokážu obmedzenia v dochádzke do školy obísť tým, že sa vzdelávajú online, poznamenal Crews.
Správa krajiny podľa Talibanu
Hnutie sa chce sústrediť aj na obnovenie bezpečnosti a už vlani začalo v mestách rozmiestňovať kamery. Podľa amerického historika Taliban chápe verejný poriadok svojsky, čo zahŕňa napríklad dohľad nad dodržiavaním morálky podľa islamského práva. Bezpečnostné zložky sa v takýchto prípadoch často dopúšťajú násilia.
„Na druhej strane, strach z Talibanu viedol pri niektorých skutkoch k poklesu zločinnosti,“ pripustil americký historik. Avšak podľa neho sa Taliban sám dopúšťa niektorých zločinov – jeho predstavitelia si nezriedka pýtajú úplatky a ženy aj proti ich vôli sobášia s inými talibmi. Zároveň dochádza k občasným útokom na jednotky Afganistanu zo strany odboja z oblasti Pandžšír či bojovníkov Islamského štátu – Chorásán.
Prvého júla sa v Katare uskutočnili rokovania medzi predstaviteľmi viacerých organizácií OSN a Talibanu, avšak k ústupkom sa nepodujala ani jedna zo strán.
„Predpokladám, že čoraz viac štátov sa bude usilovať o nadviazanie bližších vzťahov s Talibanom. Afganistan je bohatý na suroviny a má kľúčový význam pre nadregionálne obchodné projekty,“ uviedol Crews. Podľa neho štáty v priľahlej oblasti vrátane Číny sa „v mene zisku a geopolitického vplyvu“ nebudú v prípade Afganistanu príliš zaujímať o dodržiavanie ľudských práv.
Ďalšie dôležité správy
