Posledné prieskumy verejnej mienky naznačili, že ani jedna z kandidujúcich strán nedostane potrebnú väčšinu hlasov, rovnako ako koalície, ktoré dané strany pred voľbami vytvorili.

Podľa posledného prieskumu Termometro Politico zo 16. februára má najväčšiu podporu medzi voličmi populistické Hnutie piatich hviezd s 26,3 percentami. Vládna Demokratická strana premiéra Paola Gentiloniho a bývalého predsedu vlády a jej súčasného šéfa Mattea Renziho by dostala 21,3 percenta hlasov, strane Forza Italia expremiéra Silvia Berlusconiho by dalo hlas 15,9 percenta voličov.

Nacionalistické strany Liga severu a Bratia Talianska, ktoré tvoria s Forza Italia stredopravú koalíciu, by mali 14,8 a 5-percentnú podporu.

Z koalícií je najpopulárnejšia spomínaná stredopravá, ktorá by mala podľa prieskumu 37,5-percentnú podporu u voličov. Stredoľavá koalícia, v ktorej sú okrem demokratov aj strany Pi? Europa, Lista Insieme a Civica Popolare, by zase dostala 25,5 percenta hlasov.

O priazeň voličov sa tiež uchádza desať menších koalícií. Hnutie piatich hviezd zase žiadnu koalíciu pred voľbami s nikým nevytvorilo, no podľa jej predsedu Luigiho di Maia by bola schopná v prípade, že by nedostala potrebnú väčšinu na vytvorenie vlády, rokovať aj s inými stranami.

Značný vplyv na výsledok však budú mať nerozhodnutí voliči, ktorých bolo v čase prieskumu od 30 do 35 percent.

Ak by sa prieskumy verejnej mienky potvrdili, výsledkom volieb by tak bola s najväčšou pravdepodobnosťou koaličná vláda. Podľa spravodajského portálu CNBC sa však nedá vylúčiť ani možnosť druhých volieb, keďže vzhľadom na rozpory medzi politickými stranami nemusí byť vytvorenie vládnej koalície možné. Demokratická strana napríklad vylúčila možnosť koalície s Berlusconiho stredopravým blokom.

Voľby budú testom populistických a anti-establishmentových nálad, ktoré v ostatnom období zaznamenali nárast a stoja napríklad aj za vznikom Hnutia piatich hviezd.

Okrem toho tiež odzrkadlia postoje obyvateľstva k narastajúcej migrácii, proti ktorej sa v rámci svojej kampane postavili niektoré strany, či narastajúce krajne pravicové až neofašistické postoje niektorých voličov a naopak stanovisko ich odporcov. Tieto dva tábory v predvolebnom období vyšli v rámci protestov viackrát do ulíc.

Nedeľné voľby sú prvým hlasovaním, ktoré sa uskutoční na základe novoprijatého volebného zákona zvaného Rosatellum. Ten zavádza doteraz neoverený hybridný volebný systém - 36 percent kresiel v každej komore parlamentu dostanú poslanci na základe systému relatívnej väčšiny a 64 percent kresiel sa rozdelí podľa pomerného volebného systému.

Aby strany získali kreslo v parlamente v rámci pomerného systému musia však vo voľbách do oboch komôr dostať najmenej tri percentá hlasov, v prípade koalícií toto číslo stúpa až na 10 percent.