Pre väčšinu ministerstiev platí, že sa v nich snúbi schopnosť nahrádzať zlé normy horšími a schopnosť odstrediť mimoriadne vysoké percento účtovných prevodov vykonaných v mene štátu. Nájdu sa aj vzácne výnimky. Medzi ne patrí rezort justície. Už od nástupu Štefana Harabina za ministra spravodlivosti bolo zrejmé, že jeho kreatívne myslenie sa bude týkať najmä normotvorby. Nasledujúce tri roky to potvrdili.

Systematické zasahovanie do justície znamenalo, že si ako minister nechal priklepnúť rozsiahle právomoci. Skončilo sa to tak, že sudcovia, ktorým mohol podľa vlastného uváženia pozastaviť činnosť, ho zvolili do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. Tam šou pokračuje. Tí, ktorí si myslia, že sa tam dostal v rozpore s ústavou, alebo nesúhlasia s jeho krokmi, majú smolu. Kombinácia intríg, motivácií, mlčiacej väčšiny, širokých kompetencií a neschopnosti prešetrovať zákonnosť jeho postupov pre nich neveští nič dobré. Ak nerozšíria zoznam tých, ktorí na súde končia, budú sa musieť zmieriť so šikanou všetkého druhu.

Úprimne, Š. Harabina je škoda. Na rozdiel od väčšiny niekdajších kolegov vo vláde či sudcov v manažérskych funkciách mal niekoľko vlastností, ktoré z neho mohli spraviť uznávanú osobnosť. Dobre rozumie rezortu, do ktorého zasahuje. Pozná jeho silné a slabé miesta, vie ich dobre vyhodnotiť a šikovne prispôsobovať. Má cit pre malé výhybky, ktoré dokážu presmerovať veľký vlak. Nebojí sa odporu. Je mu jedno, čo si o ňom pomyslia ľudia, ktorých sa jeho rozhodnutia dotýkajú. Na rozdiel lekárov či umelcov, ktorí sa systémovým zmenám v rezorte dokážu účinne brániť, Š. Harabina názor sudcovskej väčšiny nezaujíma. Dôkazom je fakt, ako bez relevantnej odbornej diskusie dokázal prekopať kompetenčný systém.

Je tiež mimoriadne húževnatý, na rozdiel od letargického zvyšku exekutívy. Spolupracovníci o ňom hovoria, že dokáže pracovať od svitu do mrku v tempe, ktoré mu môžu závidieť aj atómové hodinky. Vie, čo platí na ľudí. Je si vedomý, že veľa malých nepríjemností, ako sú vybavenia kancelárií, odpojený internet či časté zvolávanie porád v nezvyčajných časoch, dokáže zlomiť aj najtvrdšie povahy. A rovnako vie, ako život spríjemniť tým, ktorí si to zaslúžia. Vie robiť zákulisné dohody, ktoré mu zabezpečujú plynulosť jeho akcií. Dokonca má aj dar tvorby imidžu. Mnoho ľudí si ho pamätá ako fajn chlapíka, čo sa zúčastňuje televíznej zábavy, tancuje odzemok či hrá pingpong. A proti ktorému stále niekto niečo má.

Š. Harabin má niekoľko povahových čŕt, ktoré z neho mohli spraviť pozitívnu legendu slovenskej justície. Mohol byť človekom, ktorý keby prehovoril, bol by vypočutý s rešpektom, zvedavosťou a uznaním. Škoda premrhaného výnimočného talentu.