Pred viac ako 70-timi rokmi to tu vyzeralo úplne inak. Po príchode amerických vojakov za druhej svetovej vojny leguány utiekli pred ruchom a taktiež pred psami a mačkami, ktoré si so sebou Američania priviezli.
Baltra je jedným z 13 galapágskych ostrovov ležiacich tisícky kilometrov od pobrežia Ekvádoru. Tunajšia korytnačka slonia inšpirovala britského prírodovedca Charlesa Darwina k teórii o vývoji druhov.
Od konca vojny vymizli plazy prehistorickej podoby z tohto ostrova na celé roky. Bolo dokonca potrebné, aby ich biológovia do tejto lokality znovu vsadili.
Keď sa dnes niektorý z nich zatúla na pristávaciu dráhu vo chvíli, keď má pristáť lietadlo s turistami, chytia ho špeciálne vyškolení zamestnanci za chvost a prenesú na bezpečné miesto.
Zóna prešla zásadnou premenou: Baltra už nie je skládkou vojenského materiálu, kde ešte pred nedávnom bolo možné nájsť nevybuchnuté bomby. Tam, kde bola vojenská základňa, je dnes to, čo je považované za „jediné zelené“ letisko na svete. „Na mieste, kde bola armáda a vojenské lietadlá, sme vytvorili stopercentne ekologické letisko,“ vyhlasuje Ezequiel Barrenechea, prezident argentínskej spoločnosti Corporación América, ktorá získala koncesiu na toto letisko, pomenované Seymourovo, na počesť britského lorda žijúceho v 18. storočí.
Miliónové letisko s prestížnym ocenením
Až do roku 2011 tvorila letisko, jedno z troch na Galapágoch, klasická budova stratená v prírode. Onoho roku začala jeho premena. Stovky robotníkov 15 mesiacov komplex prestavovalo. Miesto kovu použili drevo a ďalšie recyklovateľné materiály.
Za 40 miliónov dolárov tak vzniklo letisko, niekoľkokrát ocenené za harmonický vzťah s výnimočným prostredím, ktoré leží v prírodnej rezervácii. Tá skrýva výnimočné druhy zvierat, vyzerajúce ako z dávnej minulosti, vrátane korytnačiek sloních a leguánov všetkých farieb.
„Stavať na Galapágoch je samo o sebe veľmi ťažké, pretože sa všetko musí prepravovať loďou, ale stavať podľa zásad trvalo udržateľného rozvoja je ešte komplikovanejšie. Ide teda o významný inžiniersky úspech," vysvetľuje Ezequiel Barrenechea.
Pracovník letiska odnáša leguána z pristávacej plochy Zdroj: SITA/AP
A úsilie sa vyplatilo: letisková budova, uvedená do prevádzky v marci 2013, dostala už v roku 2014 najvyšší existujúci certifikát za trvalé konštrukcie Lee Gold, udeľovaný Americkou radou pre šetrné budovy (USGBC). Ide doteraz o jediné letisko, ktoré takéto ocenenie získalo. Predtým bolo udelené len rozšírenému terminálu letiska v San Franciscu.
Letisko, ktorým ročne prejde 400-tisíc cestujúcich, väčšinou turistov, nepotrebuje inú než slnečnú a veternú energiu, ktorú zaisťujú solárne panely a tri gigantické veterné elektrárne. Okrem strojovne tu nie je klimatizácia. Letisko je uložené na obrovských valcoch, ktoré boli kedysi potrubím slúžiacim k doprave ropy.
Na prvý pohľad sa letisko na ostrove Baltra nelíši od iných, je to šedá stavba uprostred polopúštnej neobývané zóny, neustále bičovaná vetrom. „Cestujúci nevidí žiaden rozdiel, pretože všetko funguje presne tak ako na iných letiskách,“ uvádza E. Barrenechea a uisťuje, že takéto ekologické letiská je možné stavať aj v mestách.
