Európske ceny nehnuteľností na bývanie zaznamenali prvý medziročný pokles za takmer desaťročie, a to aj napriek miernemu oživeniu v priebehu druhého štvrťroka. Vzrástli o 0,3 percenta, no v ďalších dvoch kvartáloch klesli, pretože prudko stúpajúce sadzby hypoték a rastúce životné náklady odradili mnohých Európanov od kúpy domu. Denník Financial Times uvádza, že to viedlo k 1,1-percentnému poklesu cien nehnuteľností v európskej dvadsaťsedmičke oproti predchádzajúcemu roku a 1,7-percentnému poklesu v eurozóne – vôbec prvému medziročnému poklesu od roku 2014.
Európska centrálna banka zvýšila svoje úrokové sadzby o bezprecedentných 4,5 percentuálneho bodu od minulého roka. Následne komerčné banky posunuli úrokové sadzby hypoték smerom nahor a sprísnili svoje úverové kritériá, čím sa ukončilo takmer desaťročie rastúcich cien nehnuteľností v regióne. Ceny nehnuteľností v EÚ vzrástli od roku 2015 v priemere o 50 percent. Minulý rok však už začali v mnohých krajinách klesať. Sťažený prístup k hypotékam v kombinácii s prudkým nárastom nákladov na stavebný materiál a prácu spôsobil napríklad v Nemecku veľké problémy; medzi nimi zrušené projekty aj platobnú neschopnosť developerov.
Najväčší medziročný pokles cien nehnuteľností bol 9,9 percenta v Nemecku, 7,6 percenta v Dánsku a 6,8 percenta vo Švédsku. Výrazne však bývanie stále zdražovalo v Chorvátsku (13,7 percenta), 10,7 percenta v Bulharsku a 9,4 percenta v Litve.
Viceprezident ECB Luis de Guindos v nedávnom rozhovore pre Financial Times povedal, že nie je „úplným prekvapením“, keď ceny nehnuteľností v Nemecku za posledný rok klesli takmer o desať percent. „To je jasný náznak toho, že sa vyskytli určité nadhodnotenia, ktoré sú následne korigované.“ Komerčné nehnuteľnosti sú podľa neho „hlavným zdrojom obáv ECB z hľadiska finančnej stability“. Dodal však, že „treba venovať pozornosť aj rezidenčným nehnuteľnostiam“, aj keď sa zdajú „odolnejšie“.
Ďalšie dôležité správy
