Fiškálny deficit Číny za prvých deväť mesiacov roka vzrástol a dosiahol historické maximum takmer 1 bilión eur. Uviedla to agentúra Bloomberg na základe analýzy vládnych údajov. Dôvodom je podľa nej kríza v oblasti nehnuteľností a daňové úľavy, ktoré zhoršujú ochladzovanie ekonomiky a vyprázdňujú vládnu pokladnicu.
Celkové vládne príjmy klesli
Rozpočtový schodok Číny sa za deväť mesiacov do konca septembra vyšplhal na 7,16 bilióna jüanov (993,45 miliardy eur), podľa analýzy založenej na údajoch, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo financií v Pekingu. To je takmer trojnásobok deficitu 2,6 bilióna CNY za rovnaké obdobie minulého roka.
Celkové vládne príjmy klesli od januára do septembra o 6,6 percenta na 15,3 bilióna jüanov, keďže Peking poskytol podnikom viac daňových úľav. Výdavky vlády za prvých deväť mesiacov 2022 stúpli o 6,2 percenta na 19,04 bilióna jüanov pre podporu infraštruktúry, hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.
Oficiálne údaje začiatkom týždňa ukázali, že čínska ekonomika v 3. štvrťroku vzrástla medziročne o 3,9 percenta.
Si Ťin-pching znepokojil investorov
Znovuzvolenie prezidenta Si Ťin-pchinga do úradu na tretie funkčného obdobia a tiež na post vodcu Komunistickej strany, v ktorej si ešte upevnil svoje postavenie, znepokojilo investorov. Čínska mena sa prepadla a akcie v Hongkongu klesli na najnižšiu úroveň od globálnej finančnej krízy.
Čína zápasí tiež s bezprecedentnou krízou vo svojom realitnom sektore, ktorý v kombinácii so stavebníctvom tvorí viac ako štvrtinu jej hrubého domáceho produktu (HDP).
Zároveň politika nulovej tolerancie ochorenia COVID-19 a s ňou spojené blokády utlmili spotrebiteľský dopyt. Čína je poslednou z veľkých svetových ekonomík, ktorá stále uplatňuje stratégiu nulového výskytu ochorenia COVID-19.