Vláda odštartovala ďalší veľký investičný zámer. V septembri potichu povolila Správe štátnych hmotných rezerv SR rozpracovať projekt pavilónu na výrobu vakcín proti chrípke, ktorého majiteľom by bol štát. Nadšencov neodrádza fakt, že veľký projekt a veľký krach vo farmaceutickom biznise už Slovensko zažilo.
Posledná vláda Vladimíra Mečiara v roku 1997 schválila záruku na úver vo výške 28 miliónov eur (po prepočte konverzným kurzom) na výstavbu závodu na výrobu krvných derivátov. Hala mala stáť v roku 2000. V Šarišských Michaľanoch po tomto projekte možno nájsť iba zarastené základy. No stihlo sa minúť zhruba 5,5 milióna eur, ktoré musel uhradiť štát. Samotná štátna Imuna skončila v konkurze.
V móde je chrípka
Na prognózy, ako dopadne biznis s protichrípkovými vakcínami, je skoro. A úrady sú skúpe na slovo. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Čižmáriková o vakcinačnej linke nechce hovoriť. Jeden z dôvodov je utajenie. A odkazuje na Správu štátnych hmotných rezerv SR, ktorá je oficiálne hlavný iniciátor projektu. Podľa ministerstva „chrípkový materiál“, o ktorom rokovala vláda, museli utajiť. Obsahuje možné dosahy pandémie na chod štátu. Rátal aj s vyhlásením núdzového stavu v krajine.
Správa štátnych hmotných rezerv sa za takéto zdôvodňovanie ukryla. Nechce prezradiť, prečo nový podnikateľský zámer verejne nepredstaví. Jej predseda Marián Čakajda tvrdí, že na projekte pracujú viac ako dva roky. No odmietol poskytnúť informáciu, na čo za ten čas prišli, kto im v odbornej farmaceuticko–technologickej časti radí. Nezodpovedaná zostala aj otázka, koľko budú na projekt žiadať zo štátneho rozpočtu. TREND dostal len všeobecnú odpoveď, že sa bude financovať z národných i európskych zdrojov.
A tak sa dá len odhadovať. Podľa debát s niektorými výrobcami podobných produktov môže stáť vakcinačný pavilón v slovenských podmienkach vyše 34 miliónov eur. Keďže obstarávateľom je štát, možno bezpečne predpokladať, že výsledná faktúra ešte poskočí.
Napriek tomu, že nová linka by mala byť v majetku štátu, výrobu bude zabezpečovať niekto, kto to vie. Nie je jasné, kedy chce Správa štátnych hmotných rezerv SR vypísať súťaž na výber farmaceutického partnera a kto s reálnymi skúsenosťami v biznise bude projekt uvažovanej výroby vakcín na Slovensku zastrešovať. Zatiaľ možno iba špekulovať: Ak sa vláda rozhodne stavať vakcinačný pavilón na Slovensku, tak určite v Šarišských Michaľanoch. Pozemky s vhodnou infraštruktúrou má firma Imuna Pharm, ktorá vyrástla na pozostatkoch skrachovaného štátneho podniku. TREND sa preto skúsil poprezvedať, či s niečím takým spoločnosť počíta. Riaditeľka Iveta Rakacká na otázky nereagovala. Jej predchodca Tibor Bíly však pred niekoľkými mesiacmi pripustil, že vo firme, ktorá v minulosti chrípkové vakcíny vyrábala, sa nad oživením programu intenzívne zamýšľajú a radi by poskočili do vyššej ligy: „Vakcinačná farmácia patrí k špičke a nevenuje sa jej vo svete veľa firiem.“
Spoliehanie na pandémiu
Spoločnosť, ktorá sa k linke dostane, bude môcť na nej rozvíjať vlastný biznis a využívať kapacity, ktoré zostanú voľné po tom, ako sa naplnia požiadavky štátnych rezerv na zásobenie pandemickou vakcínou. Za prenájom linky by mala štátu platiť. Výhodnosť takého vzťahu je dnes ťažké odhadnúť. Obchodné transakcie, do ktorých sa púšťa štát, nevynikajú efektívnosťou.
Hmotné rezervy rátajú s optimistickým scenárom. „Vychádzajúc z terajších cien vakcín na svetových trhoch a pri prípadnom krízovom zabezpečení päť miliónov obyvateľov by bola návratnosť linky dva – tri roky,“ napísal TRENDU M. Čakajda. Strach z chrípkovej krízy sa tak črtá ako skvelý biznis. Zatiaľ štát nikdy nerátal s nákupom pandemickej vakcíny pre všetkých obyvateľov. Podľa posledných informácií sa malo do núdzových štátnych zásob nakúpiť milión ampuliek. Jedna za približne 8,50 eura. Cena je tiež predmet utajenia. No ak by sa číslo, ktoré sa neoficiálne medzi odborníkmi šíri, vynásobilo potrebou pre všetkých obyvateľov, vyšla by suma nad štyridsať miliónov eur.
Lenže matematika správcov rezerv je tiež tajuplná. Lebo pri takej cene a trojročnej návratnosti by vedeli obhájiť aj zdvojnásobenie potrebných peňazí. Stačilo by povedať, že po dvoch rokoch vakcína expiruje a na tretí rok bude treba zaobstarať ďalších päť miliónov dávok. Ráta sa, že kapacita linky by mala byť takmer desať miliónov vakcín ročne.
Celý výpočet rýchlej návratnosti tak môže stáť na „optimistickom“ scenári, že sa štát pripraví na potenciálnu pandémiu tak, že objedná dávku pre každého obyvateľa. Čo bude ekonomicky náročné. A zvláštne, veď návratnosť štátneho projektu bude zákazkou zabezpečovať ten istý štát. Ale politicky to bude výnosné – vláda ukáže, že dbá o zdravie ľudu.
Odbyt pre hydinárov
Ekonomická stránka projektu má ešte jeden potenciálny problém. Podľa neoficiálnych informácií sa bude slovenská vakcína vyrábať na báze oplodnených slepačích vajec. Veľké svetové firmy priznávajú, že v prípade pandémie budú mať problém zaobstarať si ich dostatok. Na jednu vakcínu treba jeden až dva kusy. Rozbiehajú sa tak novšie technologické postupy – na tkanivových kultúrach. No systém je podstatne drahší.
Nedostatok vypestovaných, neaktívnych vírusov veľké spoločnosti dopĺňajú špeciálnymi látkami – adjuvansmi. Vakcína je vďaka nim účinná aj s menším množstvom vírusu. A výroba sa stáva produktívnejšou. Lenže na to, aby sa slovenské vakcíny dopĺňali adjuvansmi, zrejme bude treba dohodu s niektorou veľkou farmaceutickou skupinou, ktorá ich má. „Ak by bola podobná výroba na Slovensku, tešil by som sa. Je to v podstatne pomerne jednoduché. Treba na to manažment a personál, ktorý vie pracovať v aseptickom prostredí,“ hovorí Marián Bukovský, ktorý zastupuje Slovensko v Európskej liekopisnej komisii v skupine pre imunoséra a vakcíny.
Upozorňuje, že práve chrípkové vakcíny sú jedny z najproblematickejších na výrobu. Od identifikácie vírusu po komerčnú výrobu prejde takmer pol roka. Čo sa potvrdilo aj po prepuknutí novej chrípky A(H1N1).
Za a proti
Obhajoba vybudovania pavilónu na výrobu vakcín bude isto znieť logicky. Už teraz sa chystá argumentačná pôda tézami, že v prípade vypuknutia pandémie chrípky nebudú mať nadnárodné farmaceutické spoločnosti dosť kapacít na výrobu vakcín. Pocit naliehavosti sa zvyšuje prípadným zablokovaním exportu z krajín výrobcov do doby, kým nebudú pokryté požiadavky tamojšieho trhu.
No nejde len o pandémie. Slovenská linka by mohla vyrábať aj vakcíny na sezónnu chrípku. V takom prípade by sa zastrešujúca firma, pravdepodobne Imuna Pharm, musela zviezť na chrbte niektorého z veľkých farmaceutických hráčov. Na Slovensku by sa mohli najmä dávkovať a baliť výrobky s dokladmi zo zahraničia. Nadnárodné koncerny by slovenskú výpomoc mohli prijať. Po tom, čo sa podarí vyrobiť každoročne iný druh vakcíny na sezónnu chrípku, ich treba zabaliť a distribuovať v krátkom čase veľké množstvo.
Nepochybne sa bude argumentovať i doterajšími protichrípkovými opatreniami. Do výzbroje skeptikov možno zaradiť vyše 28 miliónov eur, ktoré zaplatili štátne hmotné rezervy rokoch 2006 a 2007 firme Roche za dodávku antivirotík Tamiflu. Tie mali slúžiť na ochranu proti takzvanej vtáčej chrípke. Nakúpené lieky by museli onedlho skončiť v koši, keby sa im nepredĺžila záruka.
Na tom, či má takáto výroba na Slovensku zmysel, sa nezhodli ani vedci v kompetentnom Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Odborník na chrípku Gustáv Russ zapochyboval v denníku Sme, či má pre takú malú krajinu efekt postaviť vlastnú linku: „Nemáme na to dosť peňazí ani ľudí.“
Proti jeho názoru sa postavila vedecká rada ústavu. Hneď po vydaní kritického článku zasadla a vydala vyhlásenie. Ministerstvo zdravotníctva ho promptne publikovalo na webe. „V Slovenskej republike máme dostatok odborníkov, ktorí sú schopní podieľať sa na príprave a výrobe vakcíny proti vírusu chrípky a zvládajú postupy a technológie zodpovedajúce súčasnosti,“ napísali vedci. No oponentovi sa do očí nepozreli. G. Russ sa o vyhlásení vedeckej rady ústavu, kde pracuje, dozvedel až po telefonáte TRENDU.
Foto - Ivan Fleischer
