Tajíte deťom, že mama má rakovinu? Môžu si myslieť, že ochorela, lebo neposlúchali

Prečo ste sa rozhodli zamerať sa ako psychologička práve na onkologických pacientov?

Na to úplne neviem odpovedať. Odkedy si pamätám, vždy som chcela pracovať na onkológii ako onkopsychológ. Na nič iné som nepomýšľala ani počas štúdia. Už vtedy som ako dobrovoľník pomáhala občianskemu združeniu, ktoré sa venuje pomoci onkologickým pacientom, takže to bolo prirodzené vyústenie. Táto oblasť je na Slovensku stále veľmi zanedbávaná. Onkopsychológov je veľmi málo. Čo ja viem, tak asi šesť-sedem.

Na celú republiku?

Áno. Samozrejme, kolegovia v súkromnej praxi tiež mávajú z času na čas v terapii aj onkologických pacientov. Ale psychológov, ktorí sa primárne venujeme len práci s nimi, je málo.

Nebolo to potom trochu aj praktické rozhodnutie? Videli ste dieru na trhu?

Skôr som mala pocit, že toto je skupina pacientov, kde je psychologická pomoc stopercentne potrebná. Diera na trhu tu síce je, ale čo sa týka ochoty zamestnať psychológa, nie je to až také optimistické. Všetci vieme, že v slovenských nemocniciach psychológovia chýbajú, a že by tam mali byť. No nikomu sa veľmi nechce prijímať ich.

Čím to je?

Nemôžem hovoriť za iné nemocnice, ale ak si dobré pamätám, pred rokom alebo dvoma už aj ministerstvo zdravotníctva vydalo pokyn, že by v nemocniciach mali byť psychológovia. Viem ale o tom, že v niektorých zariadeniach psychológ je, ale nie je dostatočne využívaný. Síce ordinuje, chodia mu pacienti do ambulancie, ale napríklad na oddelenia nemocnice chodí veľmi málo. Tieto informácie mám väčšinou od samotných pacientov. Niektoré od kolegov, ktorí pracujú v nemocniciach, a majú negatívnu skúsenosť, ktorá hovorí o tom, že nie sú akceptovaní kolektívom. Lekári veľakrát ani nevedia, na čo ich majú využívať.

Rakovina zasiahne všetky vzťahy

A ako ho môžu využívať? Respektíve, kedy by mal lekár zavolať psychológa na oddelenie?

Na onkológii, ale aj iných somatických oddeleniach, je vhodné osloviť psychológa, ak pacient už v minulosti trpel psychickými ťažkosťami a pri onkologickej liečbe došlo k dekompenzácii stavu (k zhoršeniu funkcie orgánu, pozn. TREND). Ak u neho pretrváva neprimerane smutné, úzkostné či depresívne ladenie, je emočne labilný, plačlivý, objavujú sa somatické (telesne podmienené, pozn. TREND) problémy, ktoré ale nemajú somatogénny základ. Ak pacient trpí problémom so spánkom, nočnými morami.

Taktiež vtedy, ak ho netešia činnosti, ktoré dovtedy mal rád. Ak nemá záujem o aktivity, izoluje sa od okolia, má pocity menejcennosti, zlyhávania, beznádeje. Vhodné osloviť psychológa je aj v prípade, že pacienta čaká náročná operácia a následná rekonvalescencia či liečba, a je nutné ho na to pripraviť, aby toto obdobie zvládol čo možno najjednoduchšie.

V čom je práca s onkologickým pacientom iná, ako keď príde do ambulancie psychológa napríklad prepracovaný manažér, ktorý sa potrebuje vyrozprávať?

Keď vstúpi pacientovi do života rakovina, jeho život sa zmení o 180 stupňov. Zasiahne