Systém financovania miest je zlý. Zaplatia to obyvatelia z vlastného vrecka

Košický primátor Jaroslav Polaček sa v Novom roku donquichotsky vybral na Úrad vlády, aby požiadal o odpustenie 15-miliónového dlhu svojho mesta voči štátu.

Keď vláda koncom novembra odpustila 10-miliónový dlh Bratislave, prečo nemôže urobiť láskavosť aj voči Košiciam, pýta sa logicky J. Polaček.

Argumenty za odpustenie

Aj Košice sú metropola, hoci len východu, kde vraj nič nie je. Aj toto mesto má veľa študentov a cezpoľných pracujúcich, ktorí využívajú služby mesta. Keďže tam nemajú trvalý pobyt, Košice z nich nemajú žiadne podielové dane. To je problém aj Bratislavy.

Aj Košice by si rady znížili úverovú zaťaženosť a dlhovú službu, čo by im dovolilo viac investovať do rozvoja mesta. Presne tieto argumenty použilo ministerstvo financií pri odpustením návratnej finančnej výpomoci Bratislave. Košice pritom majú nižší dlh ako Bratislava, takže by im stačila aj nižšia pomoc.

J. Polaček správne argumentuje aj tým, že za posledný rok mestám a obciam nakládla vláda a poslanci na plecia nové povinnosti ako staranie sa o chodníky, obedy „zadarmo“ či zvyšovanie platov v školách.

Aj argument, že po zvýšení odpočítateľnej položky dane z príjmov fyzických osôb, príde mesto o niekoľko miliónov eur je v poriadku. Síce už zabudol spomenúť to, že mestá majú v posledných rokoch vyššie príjmy z podielových daní, lebo sa darí ekonomike a teda aj ľuďom.

Morálny hazard?

Je férové od primátora Košíc žiadať odpustenie dlhov od vlády, keď to urobila pri Bratislave? Nie je to morálny hazard a nespustí to domino podobných žiadostí od iných miest alebo aj krajov?

Pri odpúšťaní dlhov štátom (spomeňme si na Grécko) či mestám vždy ide o morálny hazard a navyše to rozdúchava vášne. Dotácie vlády sa totiž rozdávajú selektívne, čo len podporuje otázky primátorov a starostov. Prečo ten dostal a ja nie? Som málo lojálny? Tieto otázky by pri transparentnejšom financovaní samospráv nevznikali.