Pred dvoma rokmi uzavretú parížsku dohodu, ktorá má zabrániť výraznému zvyšovaniu globálnych teplôt, podpísalo doteraz 195 krajín.
V októbri sa ju rozhodla podporiť aj Nikaragua, ktorá pôvodne hlasovala proti dohode, pretože jej prišla príliš mierna. Vojnou zmietaná Sýria o dohode v roku 2015 nemohla hlasovať.
Jedinou krajinou sveta, ktorá sa rozhodla vydať opačným smerom, sú tak Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Ten v júni oznámil, že USA od dohody odstúpi, za čo si vyslúžil kritiku po celom svete.
Formálne môžu USA od dohody odstúpiť najskôr tri roky potom, čo vstúpila do platnosti, teda štvrtého novembra 2019. Celý proces potom trvá rok.
To znamená, že odstúpenie od zmluvy môže byť dokončené najskôr ku koncu roka 2020. V tej dobe čakajú Spojené štáty nové prezidentské voľby. Ďalšia hlava štátu by potom mohla rozhodnutie D. Trumpa zvrátiť.
Hlavným cieľom parížskej dohody je udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvomi stupňami Celzia v porovnaní s teplotou z obdobia pred industrializáciou, čo by znížilo riziko a dopady klimatických zmien.
