Plavidlo má miesto pre asi 2 500 utečencov. V prístave Kos by malo zostať asi dva týždne, hovoria miestni predstavitelia. Čo bude ďalej, sa zatiaľ nevie.
Utečenci na lodi nájdu prístrešie, už nebudú musieť spať na uliciach mesta a zároveň sa tam budú môcť registrovať. Vláda v Aténach plavidlo vyslala, aby uľahčila miestnym úradom, ktoré nezvládajú registráciu obrovského množstva utečencov. Denne prichádza okolo 800 nových migrantov.
Ohrady a vojaci
V nedeľu ráno sa situácia v prístave zmenila a je poznať, že utečencov ubúda, ako odchádzajú ďalej do gréckeho vnútrozemia alebo využili možnosti ísť na trajekt. Predtým utečenci ležali alebo posedávali takmer vo všetkých parkoch v okolí mestských hradieb. Ráno tam už ale nikto nebol.
Polícia taktiež ohradila prístup k plavidlu a pri bráne stoja vojaci, ktorí dovnútra púšťajú len utečencov. „V noci ich sem prišlo veľa. Nedokážem povedať koľko presne, nepočítal som ich,“ hovorí hliadkujúci vojak. „Až k lodi ale nemôžete, možno neskôr. Mám svoje príkazy,“ dodáva vojak zvláštnej spravodajkyni agentúry ČTK Tereze Šupovej.
Je päť hodín ráno a k lodi sa trúsia ďalšie skupinky migrantov, väčšinou celé rodiny s deťmi v náručí. Ďalšie desiatky pospávajú na neďalekej pláži. Okolo šiestej hodiny rannej sa pri prístave objavujú aj skupiny utečencov, ktoré v noci na mori zachránila pobrežná stráž. Posedávajú na vestách a postupne taktiež mieria do útrob lode.
Naloďovanie až o polnoci
Krátko po jednej hodine popoludní na trajekt zamierili aj dvaja mladí utečenci s batohmi na chrbtoch. Hneď pri vchode ich ale zastavili policajti. „Ste zo Sýrie? Ukážte mi dokumenty,“ vyzvali ich. Následne im povedali, že loď už migrantov zasa neprijíma. „Príďte až o polnoci,“ povedal im policajt.
Muži sa tak odobrali čakať do tiene pri hradbách mesta, kde už posedávali ďalší. Koľko sa momentálne nachádza na trajekte Sýrčanov, policajti nevedia. Čakanie na opätovné otvorenie lode využili niektorí na kúpanie v mori.
Vo vlnách tak často bolo vidieť deti aj dospelých, ako sa snažia ochladiť v horúcom počasí. Niektorí mali na sebe záchranné vesty, ktoré len pár hodín či dní predtým použili na ceste k prístavu Kos.
Utečenci, ktorí čakajú na nalodenie na trajekt Eleftherios Venizelos Zdroj: SITA / AP
Na trajekt sa chcel dostať aj mladý Sýrčan, ktorý na Kos dorazil už vo štvrtok. Prišiel aj s manželkou, niekoľkomesačnou dcérou a dvoma malými synmi. „Prišli sme na člnoch z Bodrumu (tureckého prístavného mesta). Bolo to nebezpečné, ale v Sýrii sa už kvôli vojne nedalo byť. Je tam stále Bašár Asad (sýrsky prezident) a je to šialené,“ hovorí muž, ktorý si nepraje zverejniť svoje meno.
V Sýrii študoval históriu a živil sa ako učiteľ. Z Grécka by sa vraj rád dostal do Nemecka, do Hamburgu či Mníchova. Seba ani svoju rodine pre istotu nechcel nechať odfotografovať.
„Mám ďalších príbuzných v Sýrii, sestru, rodičov, nechcem ich ohroziť. Asadovi ľudia by ich mohli zastreliť,“ hovorí. Pokiaľ by však vojna skončila, chcel by sa vraj vrátiť naspäť. „Je to moja rodná krajina,“ dodáva na záver.
Grécke hranice prekročí 2-tisíc ľudí denne
Počet utečencov, ktorí sa pokúšajú takzvanou balkánskou cestou dostať z Grécka cez Macedónsko, Srbsko a Maďarsko ďalej do západnej Európy, výrazne rastie. Macedónsko-grécke hranice v súčasnosti denne prekročí približne 2-tisíc ľudí, čo je až dvojnásobné množstvo oproti minulému týždňu. S odvolaním sa na pracovníkov charitatívnych organizácií to v nedeľu napísala agentúra DPA.
Utečenci sa dali do pohybu pravdepodobne najmä preto, aby stihli prekročiť maďarské hranice skôr, ako stihnú do konca augusta postaviť obrí antiimigračný plot. Macedónske úrady sú prílevom migrantov paralyzované, konštatuje DPA.
Policajti vraj vzdali akékoľvek pokusy utečencov kontrolovať, a tak sa im pozornosti dostáva jedine od pracovníkov Červeného kríža a súkromných charitatívnych organizácií. Na miestach, kde sa nachádzajú hraničné priechody s Gréckom a Srbskom, rozdávajú balíčky s jedlom.
Podľa zákona by sa mali utečenci v Srbsku registrovať a získať povolenie na prejazd krajinou, ktoré platí 72 hodín. Väčšina ľudí sa ale administratívou nezaťažuje a pokračuje na ceste bez potrebných dokumentov. Využívajú k tomu najmä diaľkové vlaky.
Utečenci na vlakovom nádraží v Srbsku Zdroj: SITA / AP
V obciach pri hraniciach raste medzi miestnymi obyvateľmi nespokojnosť. V srbskom meste Kanjiža, kde sa nachádza posledná železničná zastávka pred maďarskými hranicami, na seba upútal pozornosť médií miestny starosta Mihalj Bimbo, ktorý na internetových stránkach utečencov nevyberavo urážal. „Týmto cudzincom chýba aj tá najzákladnejšia inteligencia a kultúra,“ napísal.
V Srbsku sa v súčasnosti hojne diskutuje o tom, či Európska únia v najbližšej dobe príjme kvôli utečencom nejaké ďalšie opatrenia. Miestne médiá píšu napríklad o údajnom pláne Bruselu zriadiť v Srbsku utečenecké tábory až pre 400-tisíc ľudí.
Európske úrady odmietajú, že by niečo takéto bolo v pláne. Noviny v komentároch ale píšu, že Belehrad môže byť k potrebnej súčinnosti donútený napríklad s odkazom na prebiehajúce rokovania o vstupe krajiny do EÚ.
Najkritickejšie situácie v Európe
Státisíce ľudí z krajín, kde zúri vojna, kmeňové konflikty či panuje bieda, sa snaží dostať do Európy za lepším životom. Mnohí kvôli tomu podstupujú mnohomesačné strastiplné putovania a platia nemalé čiastky. Pritom ani ich cesta starým kontinentom nebýva často príliš hladká.
Úrady v mnohých krajinách si nedokážu s veľkým počtom migrantov poradiť a situácia začína byť kritická. Na základe materiálov agentúry DPA prináša agentúra ČTK prehľad ďalších miest, kde úrady riešia najväčšie problémy:
Taliansko, ostrovy Sicílie – aj keď utečenci dávajú vo väčšej miere prednosť bezpečnejšej námornej trasy z Turecka do Grécka, každý mesiac prichádza po mori z líbyjského pobrežia tisíce ľudí do Talianska. V sobotu talianske námorníctvo zachraňovalo loď so 400 utečencami na palube. Našli na nej 49 mŕtvych ľudí, ktorí sa udusili výfukovými plynmi. Do Talianska už tento rok dorazilo 103-tisíc utečencov, mnoho z nich sa snaží pokračovať v ceste do ďalších európskych krajín. Úrady susedných štátov však sprísnili hraničné kontroly, a stovky ľudí preto kempujú pri železničných nádražiach či na hraničných prechodoch, akou je napríklad Ventimiglia pri hraniciach s Francúzskom.
Francúzsko, Calais – na konci júla sa tu pokúšalo dostať do vlakov smerujúcich podmorským tunelom do Veľkej Británie až 2-tisíc migrantov denne. Kvôli sprísneným bezpečnostným opatreniam sa v poslednej dobe situácia upokojila. Vo Francúzsku, ale aj v susednom Belgicku však začali fungovať „pašerácke gangy“. Tie utečencom za nemalé čiastky sľubujú, že ich prepašujú na palubách lodí, ktoré mieria z prístavov Calais, Dunkerque či Zeebruge cez kanál La Manche. Medzitým si utečenci postupne v meste Calais vytvárajú vlastnú komunitu, ktorá začína pripomínať malé mesto. Oblasť je známa aj pod pojmom Nová džungľa.
Rakúsko, Traiskirchen – na zariadenie pre utečencov v Traiskirchene neďaleko Viedne vrhla minulý týždeň nepríjemné svetlo správa organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International. V preplnenom tábore podľa nej panujú „škandálne“ podmienky. Situáciu by mala uľahčiť okrem iného aj dohoda so Slovenskom, ktoré v júli sľúbilo dočasne ubytovať 500 migrantov v Gabčíkove. Obyvatelia Gabčíkova však v referende jasne vyjadrili svoj nesúhlas.
