Litva, kde boli svojho času nežne modré kvety ľanu siateho (Linum usitatissimum) tak hojne rozšírené, že sa dostali do ľudových piesní, poézie i mien, sa čím ďalej tým viac uchyľuje k dovozu ľanu, pretože domáce pestovanie je príliš drahé. A vinu na tom podľa miestnych nesie Európska únia, napísala agentúra AFP.
Turisti prechádzajúci ulicami litovského hlavného mesta Vilnius si okamžite všimnú slovo "Linas", litovský výraz pre ľan, napísaný veľkými písmenami nad výkladnými skriňami obchodov. Tradičná rastlina tiež inšpirovala veľmi obľúbená krstné mená - Linas pre mužov a Lina pre ženy.
Avšak napriek tomu, ako je ospevovaný v tradičnom litovskom folklóre, svetlomodrý ľan tu už nepokrýva v hustých kobercoch pole od jari do skorého leta. V súčasnosti sa vlákna z tejto rastliny používané na výrobu obľúbených litovských ľanových odevov musia dovážať: predovšetkým z Francúzska, Talianska a Bieloruska.
Len na výskumnej farme
Miestni farmári v roku 2010 neosiali jediný hektár ľanu, ktorý by bol použitý v textilnom priemysle, ktorý stále patrí medzi najsilnejšie odvetvia v tomto pobaltskom štáte s 3,5 milióna obyvateľov. S nostalgiou spomínajú na časy pred dvoma desaťročiami, keď ľan bol v plnom kvete na 21 500 hektároch. A ako na páchateľa tohto poklesu ukazujú obviňujúcim prstom na Európsku úniu.
"Dotácie teraz klesli na 675 litas (približne 195 eur) na hektár," povedala Beruta Vasiliauskienė z Jubarko Linų Verslas, jednej z posledných fariem, ktoré v posledných rokoch pestovali ľan. Päťdesiat hektárov, na ktorých tu táto rastlina pôvodne rástla, však postupne osievali inými plodinami a tento rok už nevysadili jedinú rastlinu ľanu. Kým Litva v roku 2004 vstúpila do EÚ, boli dotácie takmer trojnásobné. "Dnes už nikto nepestuje ľan, nevypláca sa to," dodala B. Vasiliauskienė.
Jedinou výnimkou je výskumná farma Upytė v centrálnej časti Litvy, kde sadia ľan čisto preto, aby nevyhynul. "Litovský ľan by mohol úplne vymiznúť, keby sme ho prestali siať," povedala Zofija Jankauskienė. "Každý rok vysejeme 300 až 500 rôznych semien, aby sme túto rastlinu uchovali," dodala.
Pre turistov
Výroba ľanového oblečenia však v Litve naďalej prekvitá. Linas, najstaršia továreň v krajine produkujúca textil z ľanových vláken, tento rok oslávila 55. výročie. V minulom roku vyrobila 2,5 milióna metrov tkanín, avšak posledné tri roky je závislá na dovoze zo susedného Bieloruska. "Mávali sme továreň na spracovanie ľanu do vlákien, ale nakoniec začalo byť výhodnejšie dovážať už spracované vlákna na špulkách," hovorí návrhárka firmy Jurgita Senulytė.
"Pestovanie a spracovanie ľanu bývalo tradičnou činnosťou," povedal Vidas Vaitkus, šéf firmy vyrábajúcej od roku 2002 ľanové tkaniny a ďalšie produkty.
Podľa príkladu konkurencie jeho spoločnosť predáva ľanové výrobky do Francúzska, Talianska alebo Japonska. "Na každom veľtrhu, na ktorom sa zúčastníme, sa nás pýtajú, či boli tie výrobky utkané alebo ušité v Litve," povedal V. Vaitkus. "Made in Lithuania zostáva značkou kvality."
Skupinou, ktorá sa necháva okúzliť litovským ľanom, sú však čím ďalej tým viac cudzinci. Napríklad z produkcie továrne Linas zostáva v Litve len necelých päť percent - a predá sa predovšetkým turistom.
"Ľan začal byť pre Litovčanov príliš drahý," usudzuje J. Senulytė. Ceny surového materiálu neustále stúpajú, avšak vďaka relatívne nízkej cene pracovnej sily je stále litovský ľan konkurencieschopný na zahraničných trhoch, dodala.
Ilustračné foto - Flickr.com
