Ako bolo známe už minulý týždeň, telo slávneho leva stiahnuté z kože a bez hlavy našli správcovi na okraji zimbabwianskej rezervácie Hwange na začiatku júla. Lov na zviera nebol povolený, organizátori akcie Cecila preto vylákali pomocou zdochliny pripevnenej na voze mimo národný park, kde ho zubár najskôr postrelil šípom a až po 40 hodinách ho našiel a usmrtil.
Američan W. J. Palmer z malého mesta v blízkosti Minneapolisu mal za lov zaplatiť okolo 55-tisíc dolárov.
Zubár sa už k činu cez PR agentúru priznal a vyjadril ľútosť. Zároveň sa však začal brániť, že si najal dvoch profesionálnych sprievodcov na poľovnícky výlet, a domnieval sa tak, že všetko je v súlade so zákonom.
Jeho sprievodcovia minimálne urobili všetko preto, aby zákon obišli, keď zviera odlákali z chráneného teritória.
Údajných sprievodcov už zimbabwianske úrady obvinili z pytliactva, obaja by sa mali spovedať pred miestnym súdom. V prípade usvedčenia im hrozí pokuta iba vo výške 20-tisíc dolárov. Súd im ale môže v krajnom prípade uložiť aj trest odňatia slobody.
Lev Cecil nosil obojok s GPS vysielačom, ktorý umožňoval sledovať jeho pohyb v rámci výskumného projektu Oxfordskej univerzity. W. J. Palmer a jeho sprievodcovia sa podľa ochranárov pokúsili neúspešne obojok zničiť.
W. J. Palmer, otec dvoch detí, bol vášnivým lovcom. V minulosti sa už na svojom blogu pochválil úlovkom leoparda, a taktiež zaplatil 45-tisíc dolárov v aukcii za to, aby mohol zabiť losa. Odfotil sa už aj pri mŕtvolách leva či nosorožca.
Zdroj: http://brentsinclair.blogspot.co.uk
Pre svoj koníček už mal v minulosti ťažkosti. V roku 2006 údajne zabil v americkom štáte Wisconsin medveďa baribala mimo poľovníckej oblasti, následne ho previezol a tvrdil, že ho skolil v povolenej zóne. Dostal kvôli tomu ročnú podmienku a pokutu takmer 3-tisíc dolárov.
Stigma zabijaka zubárovi ničí kariéru
Smrť leva vyvolala hnev online komunít, a to nielen na sociálnych sieťach, ale aj na službe Yelp. Tento veľmi obľúbený portál, ktorý má aj svoju mobilnú aplikáciu, umožňuje americkej verejnosti recenzovať podniky, rôzne druhy služieb alebo zdravotnícku starostlivosť.
Takýmto spôsobom je propagovaná aj zubná ordinácia W. J. Palmera. Keď však vyšla na svetlo pravda o tom, kto zabil obľúbené zviera, ľudia začali prispievať množstvom negatívnych recenzií na jeho adresu.
„Potreboval som len vytrhnúť zub, ale doktor Palmer ma strelil kušou do krku, naháňal ma a sledoval ďalších 40 hodín,“ píše sa v jednom zo sarkastických komentárov. Niektorí ľudia dokonca navrhujú pre doktora trest smrti či ho nazývajú „psychotickým vyšinutým vrahom“.
Zubná ordinácia má tak najnovšie veľmi nízke hodnotenie – jednu hviezdičku z piatich.
Prispieť k tomu mohol aj emotívny prejav moderátora Jimmyho Kimmela, ktorý s gučou v hrdle odsúdil jeho čin a odkázal na možnosť podporiť organizáciu Wildcru.org, ktorá sledovala aj Cecila a stará sa o záchranu divého zverstva.
Zubár nie je prvým človekom, ktorý sa stal „obeťou“ podobnej internetovej revolty. Začiatkom tohto roka majiteľ pizzerii v americkom štáte Indiana novinárom povedal, že jeho podnik nikdy neprenajme na účely osláv homosexuálnych manželstiev. Na Yelpe sa rovnako zhromaždilo mnoho nelichotivých recenzií. Kompenzovať finančné škody spôsobené týmito reakciami mu však pomohol crowdfundingový portál GoFoundMe. Tam sa ľuďom podarilo pre podnikateľa nazbierať vyše 800-tisíc dolárov.
Ordinácia doktora s loveckým koníčkom je dočasne zatvorená. Ataky sa presunuli z internetu aj do reálneho života. Ľudia nechávajú na dverách a ceste do jeho ambulancie nenávistné či odsudzujúce odkazy. Pred dverami dokonca zriadili pamätné miesto, na ktorom si uctievajú pamiatku usmrteného zvieraťa plyšovými hračkami.
Can't make this up. Walter Palmer dental office morphed into makeshift memorial. Suppose #CecilTheLion in foreground pic.twitter.com/tW59sUuB3J
— Paul Blume (@PaulBlume_FOX9) 28. Červenec 2015Legalizované lovy majú chrániť
Lov divých zvierat odsudzujú aj niektoré firmy. Emirates Airlines napríklad nedávno zakázala transport loveckých trofejí na svojich aerolinkách. Lovecké skupiny sa bránia argumentmi, že práve ich úsilie koordinuje tieto odstrely na úkor pytliactva a financie za ne putujú na ochranu prírody.
USA Fish, Wildlife Service a mnoho iných skupín regulovaný lov podporujú. World Wildlife Fund napríklad v roku 2009 poslal list vláde USA, v ktorom tvrdí, že regulovaný športový lov môže „výrazne prispieť k zvýšeniu prežitia druhu“.
No v prípade amerického zubára sa proti tomuto činu postavili aj iní lovci. Skupina profesionálnych lovcov a Asociácia sprievodcov v Zimbabwe už pozastavili členstvo mužom, ktorí boli zapojení do lovu Cecila. Vyhlásili, že „nebudú tolerovať žiadny ilegálny lov alebo akékoľvek neetické praktiky zo strany svojich členov a ich zamestnancov,“ cituje ich National Geographic.
Korupcia a mätúce pravidlá
Diskusie ohľadom zastrelenia Cecila upozornili na kontroverzie okolo lovu levov, ktorý je povolený v niektorých afrických krajinách (Južná Afrika), ale zakázaný v iných (Botswana a Zambia).
Zimbabwe rovnako umožňuje lovcom za poplatok legálny odstrel slonov, byvolov či levov mimo rezervácie. Po Cecilovom zabití však podpísalo asi 130-tisíc ľudí petíciu adresovanú zimbabwianskemu prezidentovi Robertovi Mugabemu. Požadujú v nej, aby Harare zastavilo vydávanie kvót na odstrel ohrozených zvierat.
Takmer pred storočím žilo v Afrike odhadom 200-tisíc levov. Teraz ich existuje menej ako 30-tisíc a sú považované za veľmi zraniteľné, i keď nie sú oficiálne vyhlásené za ohrozené.
Populácie leva púšťového sú zároveň takmer neudržateľné mimo zóny určených rezervácií a národných parkov. Hoci príčina neustáleho poklesu tohto druhu nie je celkom známa, zrejme za to môžu straty území a konflikty s ľuďmi.
V africkej divočine tieto zvieratá často prechádzajú veľké vzdialenosti a pohybujú sa tak dovnútra a von z chránených parkov. To robí reguláciu lovu v niektorých oblastiach náročnou. Zároveň, ak niekto zastrelí dominantného samca, na jeho miesto sa dostáva ďalší, ktorý následne usmrtí všetky existujúce mláďatá pre viac priestoru pre jeho vlastné potomstvo. Rast populácie tak stagnuje. Cecil mal napríklad asi 24 mláďat so šiestimi levicami, ktoré zubár zabitím ich otca odsúdil na smrť.
I keď legálny lov trofejí má podľa medzinárodných zmlúv financovať úsilie o zachovanie druhu, kritici tvrdia, že peniaze odčerpáva rozsiahla korupcia.
Zvieratá sa zabíjajú z rôznych nezmyselných dôvodov. Rozomleté kosti majú využitie v tradičnej medicíne. Za lebku a kostru jedného leva možno utŕžiť až 6 100 dolárov.
Tieto levy sú v podstate náhradou ohrozených ázijských tigrov. Tigrie či levie kosti majú v čínskej medicíne povesť lieku proti reumatizmu, žalúdočným ťažkostiam, vredom, kŕčom a malárii.
„Legálny obchod s levími kosťami, bohužiaľ, tvorí len polovicu celého biznisu, zvyšné kosti rozpredajú pytliaci a podvodníci. Tí sú schopní zabezpečiť väčšie množstvo kostí v kratšom čase,“ cituje ČTK vyšetrovateľa z Južnej Afriky, ktorý sa problematike dlhodobo venuje. „Sú to tí istí ľudia, ktorí predávajú slonovinu a rohy nosorožcov,“ dodal.
V reakcii na Cecilovo zabitie, ochrancovia prírody požiadali Európsku úniu, aby zakázali dovoz výrobkov zo zimbabwianskych levov.
Svet zachraňuje len celebrity medzi zvieratami
Na svete je 20-tisíc ohrozených druhov zvierat. Z toho len 80 „celebritných druhov“ dostáva požadovanú pomoc a finančné prostriedky na to, aby prežili, upozorňoval už v roku 2013 austrálsky vedec profesor Hugh Possingham, ktorý je súčasťou štátom financovaného Národného programu pre ekologický výskum.
Tieto druhy ako pandy, tigre, levy a nosorožce, sú „charizmatické“ a majú tak vysokú marketingovú odozvu, ktorá vedie k úspechu sponzorských programov.
„Avšak, ak sa peniaze rozdelia len medzi osemdesiatkou charizmatických druhov, čo sa stane s ostatnou tisíckou ohrozených druhov cicavcov a s ďalšími rastlinami, vtákmi, plazmi, žabami, hmyzom či obskúrnymi druhmi, ktorých je dokopy ohrozených 19-tisíc?“ pripomína profesor.
Taktiež hovorí, že spôsob, akým spoločnosť rozhoduje, ktoré druhy ušetrí, nie je transparentný a je taktiež vysoko neefektívny. Ako výsledok riskujeme stratu oveľa väčšieho množstva zvierat a rastlín.
„Napríklad úsilia ochrany sú zamerané na Európu a Severnú Ameriku, pretože majú najviac prostriedkov, zatiaľ čo miesta v Brazílii, Mexiku, Austrálii, na Madagaskare a v Indonézii majú najširšie spektrum ohrozených druhov, ktoré potrebujú pomoc,“ pripomína profesor.
Upozorňuje aj na márnu snahu zachraňovať niektoré druhy. „Existujú aj prípady, keď vkladáme veľa peňazí na záchranu druhov, ktoré sú už na hranici vyhynutia, a pravdepodobne aj tak zaniknú. To všetko namiesto toho, aby sme za rovnakú sumu peňazí zachránili niekoľko druhov zvierat alebo rastlín dokopy.“
