Hervé Falciani sa v roku 2010 preslávil, keď sa stal jedným z najznámejších whistleblowerov vo finančnom svete. V rokoch 2006 až 2008 bol správcom IT siete v švajčiarskej pobočke britskej banky HSBC. V roku 2008 odkráčal z banky s piatimi cédečkami s utajenými dátami o 30-tisíc účtoch v hodnote 120 miliárd dolárov.
Odvtedy má na krku švajčiarsku justíciu. Je obvinený z priemyselnej špionáže a porušenia dôvernosti informácií. A bojí sa o vlastnú bezpečnosť. Má k tomu dôvod. Dáta, ktoré ukradol, patrili klientom privátneho bankovníctva, teda najbohatším zákazníkom banky. Renomé švajčiarskeho bankového sektora ako bezpečného raja pre bohatých sa týmto krokom začalo postupne rúcať.
Šlo o najväčšie narušenie bezpečnosti švajčiarskeho bankového sektora v jeho histórii. Téme sme sa venovali pred dvoma mesiacmi v tomto článku.
V nedeľu večer sa verejnosť konečne dozvedela aj detailnejšie informácie z uniknutých dokumentov. Informáciu zverejnil britský denník The Guardian, o niečo skôr mali informácie novinári z francúzskeho Le Monde. Informácie spracoval portál Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ).
Dokumenty dokazujú, že banka nemala problém otvárať účty diktátorom, celebritám, športovcom či spevákom a pomáhala im vylepšovať spôsoby, ako neplatiť dane. „Sme si toho vedomí a prijímame zodpovednosť za nedodržiavanie predpisov a zlyhanie kontroly,“ priznala britská HSBC.
Bez kontroly matky v Londýne
HSBC povedala, že jej švajčiarska dcéra po kúpe v roku 1999 nebola do materskej firmy plnohodnotne začlenená, čo jej umožnilo nižšiu úroveň dodržiavania vnútorných predpisov. Švajčiarska pobočka HSBC bežne dovoľovala klientom vyberať veľké objemy peňazí, často v cudzích menách, čím umožňovala bohatým klientom vyhýbať sa daniam. V súčasnosti tvrdí, že na výber nad 10-tisíc dolárov má striktné pravidlá.
V roku 2005 si napríklad britský milionár Richard Caring takto vybral päť miliónov frankov, tvrdí The Guardian. Pre denník jeho banda právnikov len reagovala, že je to jeho osobná vec. Ďalším z nich bol realitný developer Arturo del Tiempo Marques, ktorý bol v roku 2013 odsúdený na sedem rokov za pašovanie kokaínu. V HSBC mal 19 účtov v hodnote tri milióny eur a do Ženevy si chodieval po hotovosť pomerne často.
Uniknuté dokumenty sa týkajú asi 100-tisíc klientov HSBC z viac ako dvesto krajín sveta, ktorí mali účty v banke v rokoch 2005 až 2007. Dokumenty dokazujú, že s niektorými boháčmi bankári dohodli na utajení neohlásených účtov pred daňovými úradmi. Nie je preto náhoda, že banka tak konala s cieľom vlastného zbohatnutia.
V roku 2005 totiž Európska únia implementovala do smerníc o zdaňovaní príjmov systém automatickej výmeny informácií. Členské štáty si vďake tejto smernici začali vymieňať informácie o daňovníkoch-nerezidentoch, ktoré predstavujú hodnotu dosahujúcu 20 miliárd eur. Banky si tejto smernice bola dobre vedomá a za príplatky ponúkali cenné rady. „Myslím, že šlo o služby, ako sa vyhýbať daňovým povinnostiam a šlo o servis daňovým únikom,“ povedal pre televíziu BBC bývalý daňový inšpektor Richard Brooks.
Problém bol v tom, že smernica sa týkala dát fyzických osôb a tak bankári využili dieru a naviedli mnohých klientov, aby zmenili právnu subjektivitu na právnickú osobu na účely daňového výkazníctva.
Slovenskí boháči
Údaje sa nevyhli ani Slovensku - z dát vyplýva, že v banke malo v tom období otvorených účty 60 ľudí, ktorí mali nejaký vzťah k Slovensku (slovenské občianstvo alebo pas malo len šesť ľudí). Je možné, že im účty otvoril zaplatený švajčiarsky právnik alebo tretia osoba.
Obrovský záujem o švajčiarske účty bol evidovaný predovšetkým v 90. rokoch (vrchol dosiahol rok 1998, keď sa končila éra Vladimíra Mečiara). Celkovo od roku 1975 do roku 2006 si v švajčiarskej pobočke HSBC otvorilo účet 85 Slovákov, ktorí boli spojení so 147 účtami v HSBC.
Ako otvárali účty v HSBC klienti so slovenským pozadím Zdroj: icij.org
Maximálny evidovaný objem peňazí na účte klienta, ktorý mal slovenské pozadie, bol 10,5 milióna dolárov. Väčšina klientov so slovenským pôvodom mala v banke ukryté úspory do pol milióna dolárov, no našli sa aj takí, ktorí mali na účtoch 6 až 7,5 milióna dolárov. Celkovo sa objem peňazí pôvodom zo Slovenska odhaduje v švajčiarskej banke na 48,7 milióna dolárov.
Záujem o švajčiarske bankovníctvo mali aj Česi, ktorí tam ukryli peniaze v hodnote takmer 105 miliónov dolárov. Klientov s českým pozadím bolo o niečo viac ako Slovákov - šlo o 91 klientov, ale len 11 mali české občianstvo alebo pas. V banke si otvorilo spolu 208 bankových účtov. Na rozdiel od Slovenska záujem Čechov o bezpečie švajčiarskych trezorov zosilnel rekordne v roku 2006. V tom čase končila svoje pôsobenie dočasná vláda Jiřího Paroubka, ktorá bola pri moci niečo vyše roka.
Napriek pomerne vysokým sumám ani Česko ani Slovensko sa nedostalo v objeme vkladov ani počte klientov ani do stovky najlepších.
Záujem o HSBC | Create infographics
Záujem celebrít
V banke mali účty aj mnohé hollywoodske hviezdy. Modelka a herečka Elle MacPherson mala na 25 švajčiarskych účtoch v rokoch 2006 až 2007 12 miliónov dolárov. Britský spevák David Bowie mal na účte v HSBC uložených 3,9 milióna dolárov (od roku 1976 však má trvalý pobyt aj vo Švajčiarsku).
Takmer milión dolárov mali ukrytých pod Alpami aj speváčka Tina Turner či Phil Collins. Fanúšikom švajčiarskych účtov boli podľa utajených dokumentov aj americký herec John Malkovich, Christian Slater či britská herečka Joan Collins.
Jazdec F1 Fernando Alonso mal už pred ôsmimi rokmi na účtoch HSBC 42 miliónov dolárov, bývalý fenomenálny tenista Marat Safin takmer päť miliónov, motorkár Valentino Rossi 24 miliónov alebo futbalista Diego Forlán 1,4 milióna dolárov. Bývalý šéf stajne F1 Benetton/Renault Flavio Briatore si na účty skryl 73 miliónov dolárov. Účty sú evidované aj na šampióna F1 Michaela Schumachera.
Mafiáni a drogy
Najhoršie na prípade je skutočnosť, že banka sa nebránila ani biznisu, ktorý súvisel s drogami, mafiou alebo krajinami, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv.
Medzi nimi bol aj už zomrelý haitský diktátor Jean-Claude “Baby Doc” Duvalier, ktorý ušiel do exilu vo Francúzsku. Bol obvinený z korupcie, krádeže a sprenevery finančných prostriedkov počas jeho 15-ročnej vlády.
Bývalý egyptský minister obchodu Rachid Mohamed Rachid mal na účte 31 miliónov dolárov. Z Káhiry utiekol v roku 2011, keď ho odsúdili v neprítomnosti z čiernych obchodov.
V banke mal účty v hodnote aspoň pol milióna dolárov aj obchodník s diamantami Abdul-Karim Dan Azoumi zo Stredoafrickej republiky. OSN ho obvinila z financovania hnutia Seleka, ktorá má na svedomí tisícky vrážd medzi civilistami.
Medzi spornými boháčmi na zozname je aj biznisman so vzácnymi kovmi Aziza Kulsum Gulamali, ktorý je obviňovaný OSN z toho, že dodával zbrane rebelom počas občianskej vojny v africkom Burundi. Na účtoch sa mu povaľovali tri milióny dolárov.
Interpol ich síce hľadal, ale márne, pritom Victor Konig a Kenneth Lee Akselrod boli tiež klientmi banky. Pre špinavé obchody s diamantami sú dlhodobo na úteku. Vklady do banky dali aj ruskí oligarchovia, ktorí sú dnes vedení na americkom čiernom zozname.
Banka profitovala aj z miliónov, ktoré im dodali kráľovské rodiny z Blízkeho východu. Medzi nimi bol Mohammed VI z Maroka (9,1 milióna dolárov), princ Salman bin Hamad Al Khalifa z Bahrajnu či desiatky rodinných príslušníkov z kráľovskej rodiny zo Saudskej Arábie.
Účty v švajčiarskej banke mal aj sudca najvyššieho súdu v Hong Kongu Joseph Fok či princezná Michaela a princ Michael z Kentu, ktorí sú rodinou kráľovnej Alžbety II.
Ženy v domácnosti
Až 7 300 klientiek banky boli vedené ako „ženy v domácnosti“. Buď len viedli účty bohatým manželom, alebo to boli úspešné ženy v oblasti architektúry alebo z reklamných či módnych odvetví. Evidované boli aj učiteľky alebo novinárky. HSBC mala v portfóliu aj saudskú princeznú Lolowah al-Faisal Al Saud či Li Xiaolin, dcéru bývalého čínskeho premiéra Li Penga, ktorý mal na svedomí masakru počas protestov v roku 1989.
Typickou klientkou bola Hanne Tox, 59-ročná Dánka v domácnosti, ktorej pred dvoma rokmi zomrel bohatý manžel. Do Ženevy si prišla pokecať v roku 2005, čo ďalej s peniazmi. Keďže jej účet vo švajčiarskej banke daňové úrady v Dánsku neevidovali, bankár jej poradil, aby si zriadila offshore spoločnosť.
O niekoľko mesiacov neskôr sa ubytovala v drahom ženevskom hoteli Baur au Lac, dala obed s bankárom a po obede do banky na svoj účet priniesla čerstvých 100-tisíc dánskych korún (vtedy v prepočte 16-tisíc dolárov).
Banka už pokuty v minulosti platila
Banka už čelí obvineniam v USA, Francúzsku, Belgicku či Argentíne. HSBC za svoje podvody a rady na hrane zákona už platila pokuty. V roku 2012 zaplatila 1,9 miliardy dolárov americkým úradom ako urovnanie za to, aby sa ďalej nerozpitvávali jej machinácie s praním špinavých peňazí.
Americký Senát vtedy uviedol, že HSBC umožnila svojimi laxným kontrolami mexickým drogovým kartelom vyprať cez americkú časť banky najmenej 881 miliónov dolárov. Banka pritom mala vedieť, že jej systém odhaľovania prania peňazí je slabý, ale neurobila nič, aby túto situáciu zmenila. HSBC mala úzke vzťahy so saudskoarabskou bankou Al Rajhi Bank, tá financovala teroristov z al-Káidy. Prevodmi jej v rokoch 2006 až 2010 vraj poslali až miliardu dolárov.
Ilegálne obchody sa mali uskutočniť aj v Mexiku. Pred desiatimi rokmi HSBC kúpila vtedy piatu najväčšiu banku Grupo Financier Bital, preslávenú kauzami prania špinavých peňazí. Využívali ju mexické drogové kartely, napriek tomu HSBC nezasiahla. Banka bola napojená aj k Iránu, Saudskej Arábii či Sýrii.
Pred troma týždňami vyšla správa, že kvôli obrej pokute banka masovo investovala do nových systémom na odhaľovanie legalizácie príjmov z nelegálnej činnosti. Najala si aj britského špióna a experta z protidrogovej jednoty. Opatrenia sú však podľa nemenovaného amerického úradu nedostatočné, oficiálne stanovisko má byť až v apríli.
