Keď mala 30 rokov, začala vtedajšia študentka architektúry Katrina Spadeová premýšľať nad svojou vlastnou smrteľnosťou a tým, čo sa s jej telom po smrti stane, píše The Economist.
Už vtedy patrila medzi menšinu, keďže nad vlastným pohrebom v tom čase premýšľala iba zhruba pätina obyvateľov Spojených štátov. S tradičným pohrebom, ktorý preferuje 44 percent Američanov, sa Spadeová stotožniť nevedela a nesadla jej ani kremácia, i keď je čoraz populárnejšou voľbou.
Na výber vtedy Spadeová mala ešte „prírodný pohreb“, ktorý je síce ekologicky šetrný, no pre nedostatok miesta v jej rodnom meste nemožný.
Čoraz viac si tak uvedomovala, že v Spojených štátoch neexistuje žiadna mestská ekologická možnosť pohrebu. Bolo to práve vtedy, keď jej mysľou prebleskla inovatívna, no možno trochu kontroverzná, myšlienka. Ak môžu poľnohospodári skompostovať celú kravu, prečo to isté neurobiť s ľuďmi? Svoj nápad Spadeová predniesla vo svojej záverečnej vysokoškolskej práci a o desať rokov neskôr už v meste Seattle šéfuje spoločnosti Recompose, ktorá sa zaoberá kompostovaním ľudí.
Proces prebieha tak, že sa telo umiestni do akejsi schránky spolu s drevenými trieskami, slamou a alfalfou. Tie spolu vytvoria teplé prostredie pozostávajúce z uhlíka, dusíka, kyslíka a vlahy. Celá zmes sa potom nechá zhruba 12 týždňov odležať, aby mali mikróby dosť času telo rozložiť. Výsledkom procesu je malá kôpka akejsi „zeminy“, ktorú dostanú pozostalí späť a následne môžu využiť ako hnojivo či pri sadení stromov. Štát New York sa tento mesiac stane šiestym štátom povoľujúcim túto metódu pohrebu.
Telá nie sú domovým odpadom
Spadeovej myšlienka má, samozrejme, aj svojich odporcov, keďže ide proti učeniu, ktoré vyznávajú niektoré náboženské skupiny. Riaditeľ pre verejnú politiku arcidiecézy New York Edward Mechmann argumentuje, že podľa viery katolíckej cirkvi v „jednotu tela a ducha“ je proces kompostovania ľudí nedôstojný a neúctivý.
Ďalší predstavitelia cirkvi sú takisto zhrození, keďže ľudské telá podľa nich nie sú domovým odpadom. Kompostovanie je podľa nich vhodnejšie skôr pre odrezky zeleniny či vaječné škrupiny.
Životné prostredie si vydýchne
Každý rok musia americké cintoríny použiť obrovské množstvo ocele a betónu, aby ním posilnili hrobové štruktúry. Okrem toho sa pri bežnom pohrebe ročne spotrebujú milióny litrov balzamovacej tekutiny, ktorá do zeme uvoľňuje škodlivé látky. Kremácia jedného jediného tela zas do ovzdušia vypustí toľko oxidu uhličitého, čo jedna 750-kilometrová jazda autom. Kompostovanie ľudí je však od začiatku do konca plne ekologické.
V poradovníku firmy Recompose sa momentálne nachádza niekoľko tisíc ľudí, pričom až štvrtina z nich je vo veku do 49 rokov. V mnohých zrejme myšlienka ľudského kompostovania stále vyvoláva znechutenie, no sektor, zdá sa, vyrastá na úrodnej pôde.
