Žiadne palivo nie je pre svetovú ekonomiku tak nenahraditeľné ako nafta. Slúži na pohon kamiónov, autobusov, lodí a vlakov či vdychuje život strojom využívaným v stavbárskom priemysle, výrobe a poľnohospodárstve. Vzhľadom na vysokú cenu zemného plynu sa dokonca začala používať aj na výrobu elektriny, píše agentúra Bloomberg.
Takmer každý región sveta bude o niekoľko mesiacov čeliť možnému nedostatku nafty, keďže kríza v oblasti dodávok na takmer všetkých trhoch s energiou zhoršila infláciu a utlmila rast.
Následky môžu byť obrovské a zasiahnu všetky oblasti od cien potravín po účty za vykurovanie domácností.
Najväčšia naftová kríza
Zásoby nafty a vykurovacieho oleja pre toto obdobie dosiahli v Spojených štátoch svoju najnižšiu úroveň po prvý raz za 40 rokov.
Severozápadná Európa takisto čelí nízkym rezervám a podľa prognóz to v marci bude ešte horšie. Krátko predtým totiž začnú platiť sankcie, ktoré tento región odrežú od ruských dodávok po mori.
Celosvetové vývozné trhy sú také napäté, že chudobnejšie krajiny, akou je Pakistan, na ne nemajú prístup. Ich dodávatelia si nedokážu rezervovať dostatok dodávok, aby pokryli domáce potreby svojich krajín.
„Zaiste ide o najväčšiu naftovú krízu, akú som kedy videl,“ povedal Dario Scaffardi, bývalý generálny riaditeľ talianskej ropnej rafinérie Saras, ktorý v tomto priemysle pôsobí už takmer 40 rokov.
Nafta na spotovom trhu v prístave v New Yorku tento rok stúpla zhruba o 50 percent. Cena začiatkom novembra dosiahla 4,90 dolára za galón, čo je dvojnásobne viac oproti úrovniam z roku 2021.
Príčin je viacero
V oblasti rafinérskej kapacity existuje z celosvetového hľadiska niekoľko veľkých problémov. Dodávky surovej ropy sú už teraz pomerne obmedzené, no kritickejšia je práve situácia v oblasti spracovávania tejto surovej komodity na palivá, akými sú nafta či benzín.
Čiastočne za to môže pandémia, keďže zavedenie lockdownov zničilo dopyt a prinútilo rafinérie uzavrieť niektoré svoje najziskovejšie závody.
Investície do tejto oblasti zas ovplyvnil odklon od fosílnych palív. Od roku 2002 sa rafinérska kapacita Spojených štátov zmenšila o viac ako jeden milión barelov za deň, pričom narušenia prepravy a štrajky zamestnancov v Európe sa zas odrazili na znížení rafinérskej výroby.
Európa nemá vyhraté
Veci sa však v EÚ môžu oveľa viac zdramatizovať, keďže blok sa chystá ruské dodávky úplne zavrhnúť. Európa sa na naftu spolieha najviac zo všetkých krajín sveta. Po mori sa na kontinent prepraví zhruba 500 miliónov barelov ročne, pričom polovica z toho bežne pochádza z ruských prístavov. Spojené štáty takisto pozastavili dovozy z Ruska, ktoré ešte minulú zimu vo veľkom zásobilo ich východné pobrežie.
Začiatkom februára 2023 začnú platiť sankcie EÚ, ktoré zakážu ruské dodávky po mori. Tieto barely bude teda potrebné nejakým spôsobom nahradiť, ak má ekonomika bloku aj naďalej fungovať tak, ako v súčasnosti. Ako a či sa to podarí je zatiaľ nejasné.
Zima by takisto mohla zhoršiť problémy v Európe. Na jej severozápade by mali zásoby v marci 2023 klesnúť na 211,9 milióna barelov, čo je najnižšia úroveň od roku 2011.
Sankcie čochvíľa začnú účinkovať, no Európa ešte stále z Ruska dováža obrovské množstvá nafty. Veľa jej však dováža aj zo Saudskej Arábie, z Indie či iných krajín, v dôsledku čoho dosiahli dovozy po mori svoju najvyššiu úroveň minimálne od roku 2016. Vyplynulo to z dát, ktoré agentúra Bloomberg získala od spoločnosti Vortexa.
Jedno je však jasné – naftová kríza „poškodzuje svetovú ekonomiku,“ tvrdí Amrita Senová, šéfka výskumu v Energy Aspects, podľa ktorej si vyriešenie nedostatku nafty bude vyžadovať nové rafinérske kapacity.