Podobne, ako nedávno vedci vyvrátili zaužívané tvrdenia o tom, že tieto kyseliny majú silne pozitívny vplyv na srdcovo-cievny systém človeka, ani reči o nedostatočnej konzumácií rýb nie sú celkom pravdivé.
Vo vnútrozemských krajinách, vrátane Slovenska, by ich spotreba zrejme mohla byť aj vyššia, no podľa najnovších údajov OSN sa v globále konzumuje toľko rýb ako nikdy predtým. Ryby patria k celosvetovo najobchodovanejším komoditám, trh mal v roku 2012 hodnotu zhruba 130 miliárd dolárov.
Rybolovom však nezískavame omnoho viac rýb ako v polovici 90. rokov. Rapídny nárast produkcie pochádza z iného zdroja - z akvakultúry. Toto odvetvie zahŕňa rybacie farmy, chov ustríc či ďalších vodných živočíchov.
Nová správa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zároveň varuje, že ako rybársky priemysel prekvitá a ľudia jedia rýb čoraz viac, ohrozuje to život v oceánoch. Napriek tomu, že výlov rýb už dve desaťročia výrazne nestúpa.
Celkovo rybolov a akvakultúra vyprodukovali v roku 2012 158 miliónov ton rýb, čo bolo o zhruba desať miliónov ton viac ako v roku 2010. No rast zabezpečujú takmer výlučne chovné stanice.
Objem z rybolovu predstavoval pred dvomi rokmi 90 miliónov ton divo žijúcich rýb. Medzi nimi sú však aj ohrozené druhy, ktoré nie sú určené na spotrebu.
FAO upozorňuje, že narastajúci dopyt môže mať vážne následky na životné prostredie. Spotreba rýb na jedného obyvateľa Zeme vzrástla od roku 1960 takmer dvojnásobne, z desiatich kilogramov na viac ako 19.
Ryby sa stávajú čoraz dôležitejším zdrojom bielkovín najmä v rozvojovom svete. V roku 2012 tvorili približne sedemnásť percent globálneho príjmu bielkovín, v niektorých pobrežných regiónoch sa tento podiel šplhá až nad 70 percent.
Stanice: Záchrana či pohroma?
Akvakultúra, ktorá je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví potravinárskeho priemyslu, môže podľa organizácie OSN stúpajúci hlad po rybách dostatočne uspokojovať. Na celom svete už zabezpečuje takmer polovicu spotreby rýb, v Európe je to približne 20 percent.
Napriek tomu, že ryby vypestované v staniciach znižujú potrebu loviť voľne žijúce druhy, nestačí to na zastavenie nadmerného rybolovu, ktorý tiež pokrýva extrémny dopyt. Správa označuje až 30 percent rybolovu v roku 2012 za neudržateľný a je to najvyššie číslo od roku 1974. Podľa záverov OSN je tak len približne 70 percent voľne žijúcich druhov rýb lovených na biologicky udržateľnej úrovni.
V oblastiach severného Atlantiku, Stredozemného a Čierneho mora dokonca výlovy v rokoch 2011 a 2012 už klesali. Súvisí to jednak s vyčerpanosťou morí v dôsledku nadmerného rybolovu, ale aj s reštrikčnými nariadeniami, ktoré sú prijímané na podporu obnovy niektorých druhov.
Riešením tak môžu byť práve farmy, no nie všetkým sa nárast ich počtu a produkcie rýb z nich pozdáva. Ochranári upozorňujú, že ryby trpia, keď prežijú celý život v uzavretom prostredí. Nemajú dostatok pohybu, kŕmené sú granulami a rybou múčkou. Podávajú im antibiotiká, aby boli odolné proti v uzavretom priestore ľahko sa šíriacim chorobám. Napriek tomu množstvo rýb hynie. Zlé postupy v chovných staniciach tak môžu viesť k plytvaniu s potravinami a k ešte väčšej záťaži pre ekosystém.
Veľká diskusia prebieha v posledných rokoch najmä v Spojených štátoch, kde tamojší Úrad pre kontrolu potravín a liečiv označil geneticky modifikovaného lososa za potravinu bezpečnú pre človeka, ktorá sa tak môže raz dostať do voľného predaja. Ryba rastie dvojnásobnou rýchlosťou ako voľne žijúci druh. Okrem odporu u verejnosti voči konzumácii geneticky upravenej ryby sa ozývajú aj hlasy, ktoré varujú pred jej únikom do voľného prostredia a dôsledkami pre ekosystém.
Jeme málo druhov
Za jeden z najvážnejších problémov označuje OSN dopyt po veľmi malom počte rýb. Chovatelia preferujú pre podiel mäsa väčšie druhy namiesto toho, aby sa do akvakultúry zaviedla rozmanitosť. Touto obmedzenou selekciou trpia aj oceány, z ktorých sú lovené menšie druhy, aby s nimi nakŕmili väčšie mäsožravé v staniciach. Podľa OSN preferencia väčších rýb vedie k väčšiemu plytvaniu s potravinami. Ich spracovanie vyžaduje viac vynaloženej energie a je z nich väčší odpad.
Farma na lososy v Nórsku Zdroj: SITA / AP
Ekológovia ďalej varujú, že farmy môžu spôsobiť chemickú kontamináciu vody v oceánoch, do voľnej prírody môžu unikať aj nahromadené a odolnejšie baktérie a choroby.
Najväčšie obavy panujú z úniku a miešania populácie chovaných a voľne žijúcich lososov. Tých v staniciach už údajne žije viac ako v prírode a ku konzumentom sa tak dostávajú v drvivej väčšine tie odchované. Divoko žijúci losos sa stáva čoraz väčšou gurmánskou pochúťkou.
Podľa FAO existuje len málo dôkazov o tom, že by voľne žijúce druhy rýb mali menšiu výživnú hodnotu ako tie chované na farmách. Označuje ich za vynikajúcu alternatívu zdravej výživy a predpovedá ďalší rast produkcie akvakultúry.
Správa vyzdvihuje rastúcu úlohu rybolovu a akvakultúry nielen z hľadiska výživy, ale aj obživy populácie. Poukazuje na potenciál chovu rýb, ktorý okrem pokrývania rastúceho dopytu zabezpečuje aj nárast počtu pracovných miest.
"Zdravie našej planéty, rovnako ako naše vlastné zdravie a budúca bezpečnosť potravín, všetko závisí od toho, ako zaobchádzame s modrým svetom," tvrdí v tlačovej správe generálny riaditeľ FAO José Graziano da Silva. "Musíme zabezpečiť, aby bol environmentálny blahobyt kompatibilný s ľudským tak, aby sa dlhodobo udržateľná prosperita stala realitou pre všetkých," dodal.
FAO odhaduje, že rybolov a akvakultúra podporuje živobytie desiatich až dvanástich percent obyvateľov planéty. Od roku 1990 zamestnanosť v tomto odvetví rástla rýchlejším tempom ako rast svetovej populácie a v roku 2012 v ňom pracovalo približne 60 miliónov ľudí. Z toho až 84 percent bolo zamestnaných v Ázii, s desiatimi percentami nasleduje Afrika. Rybárskych lodí je po celom svete približne 4,7 milióna.
