Svetový dlh sa v treťom štvrťroku zvýšil na rekordných 307,4 bilióna dolárov. V skupine takzvaných rozvíjajúcich sa krajín potom maximum dosiahol pomer dlhu k hrubému domácemu produktu. Vyplýva to zo správy Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF), ktorého členom je viac ako 400 bánk a finančných inštitúcií po celom svete. Inštitút predpokladá, že globálny dlh dosiahne do konca roku 310 biliónov dolárov, čo za päť rokov predstavuje nárast o viac ako 25 percent. Varuje tiež, že posun smerom k politickému populizmu by mohol v budúcom roku dlh ešte zvýšiť.
„Voľby v mnohých krajín a pokračujúce geopolitické trenice vyvolávajú pri pohľade do roku 2024 obavy zo zvýšeného zadlžovania vlád a ich fiškálnej disciplíny. To sa týka okrem iného Indie, Juhoafrickej republiky, Pakistanu či Spojených štátov, "uvádza IIF, z ktorého správy cituje agentúra Reuters.
„Ak budú nadchádzajúce voľby viesť k populistickej politike zameranej na kontrolu sociálneho napätia, výsledkom by mohlo byť ešte viac vládnych úverov a úbytok fiškálnej zdržanlivosti," dodal inštitút. Dve tretiny nárastu svetového dlhu v uplynulom štvrťroku pochádzali z rozvinutých trhov na čele so Spojenými štátmi, Japonskom, Francúzskom a Britániou. Výrazný nárast zaznamenali tiež rozvíjajúce sa trhy ako Čína, India, Brazília alebo Mexiko.
Kým celosvetový pomer dlhu k HDP bol stabilný, na rozvíjajúcich sa trhoch dosiahol 255 percent, čo je o 32 percentuálnych bodov viac ako v rovnakom období pred piatimi rokmi. K tomu prispeli hlavne Rusko, Čína, Saudská Arábia a Malajzia. Inštitút tiež uviedol, že k najväčšiemu nárastu vládneho dlhu došlo v treťom štvrťroku. Dodal, že rozpočtové deficity zostávajú v mnohých krajinách výrazne nad úrovňou spred pandémie.
Ďalšie dôležité správy
