„Dohodli sme sa na hlavných otázkach,“ povedal V. Putin po takmer 16 hodinách vyjednávania. Okrem prímeria sa im údajne podarilo dohodnúť na demarkačnej línii medzi znepriatelenými stranami a na stiahnutí ťažkých zbraní.

Šéf Kremľa oznámil, že z minského summitu vzišli dva podpísané dokumenty: vyhlásenie štyroch štátnikov a dokument tzv. Kontaktnej skupiny o komplexných opatreniach, aby sa Minská mierová dohoda z vlaňajšieho septembra uplatnila v praxi.

Okrem prímeria dokument stanovuje, že Ukrajina má do roku 2015 prevziať pnú kontrolu svojich hraníc s Ruskom. Hovorí tiež o stiahnutí a odzbrojení všetkých zahraničných vojakov a „nelegálnych skupín“. Do konca tohto roku má tiež Ukrajina uskutočniť ústavnú reformu, ktorá bude zahŕňať aj decentralizáciu Doneckej a Luhanskej oblasti. Agentúra Reuters podotýka, že spomínaný dokument je pravdepodobne návrh budúcej dohody.

#BREAKING: A shot of the document that outlines Measures of Implementation of the Minsk Agreement pic.twitter.com/bOZEIuIfTi

— Yury Barmin (@yurybarmin) February 12, 2015

Tento dokument podľa agentúry TASS podpísali aj vodcovia proruských separatistov.

Putin vyzval znepriatelené strany k zdržanlivosti, k ukončeniu bojov a k začatiu politického dialógu.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že ruský prezident vyvíjal tlak na proruských separatistov vo východnej Ukrajine, aby súhlasili s prímerím od nedele, čo podľa nej poskytlo "záblesk nádeje" na ukončenie krviprelievania.

Minský summit začal v stredu v 18:30 SEČ a prakticky bez prestávky trval približne 16 hodín. Na rozdiel od ruského prezidenta ostatní účastníci stretnutia - Angela Merkelová, François Hollande a Petro Porošenko - minský Palác nezávislosti opustili bez usporiadania tlačovej konferencie. F. Hollande podľa agentúry Reuters poznamenal, že je toho potrebné ešte veľmi veľa vykonať.

Za desať mesiacov zahynulo na východe Ukrajiny cez 5300 ľudí

Konflikt medzi ukrajinskými silami a  separatistami vypukol vlani 6. apríla .

  • Boje si doteraz vyžiadali podľa OSN 5 358 obetí a 12 235 ďalších osôb bolo zranených . Táto bilancia zahŕňa aj 298 osôb z malajzijského boeingu , ktorý bol v polovici minulého júla pravdepodobne zostrelený v Doneckej oblasti .

  • Podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí ( OCHA ) boje doteraz vyhnali z domovov vyše 920-tisíc ľudí ( z toho asi 136-tisíc detí ) . Najviac ľudí bez domova , asi 327-tisíc , hlási Donecká oblasť .

  • Asi 600-tisíc ľudí utieklo do okolitých krajín , z toho 400-tisíc do Ruska .

  • V oblastiach bojov žije 5,2 milióna ľudí .

  • Konflikt zasiahol päť oblastí - Doneck ú, Luhanskú , Záporožskú , Dnepropetrovskú a Charkovskú .

  • O počtoch vojakov a ozbrojencov , ktorí bojujú na východe Ukrajiny , sa špekuluje . Ukrajinský prezident Petro Porošenko tento rok v januári vyhlásil už štvrtú mobilizáciu. Celkovo môže byť tento rok podľa Porošenka na Ukrajine povolaných do zbrane v prípade potreby až 104-tisíc ľudí . Na začiatku tohto mesiaca bolo do zbrane povolaných 73-tisíc osôb , k ukrajinským jednotkám mieri cez 46-tisíc osôb , ďalších 2 500 ľudí sa prihlásilo z radov dobrovoľníkov . Ďalšie mobilizačné dekréty mal prezident Petro Porošenko v pláne vydať v apríli a júni .

  • Počet bojujúcich proruských separatistov sa odhaduje na niekoľko desiatok tisíc . Začiatkom tohto mesiaca doneckí povstalci ohlásili „ dobrovoľnú " všeobecnú mobilizáciu . Povolaných do zbrane má byť až 100-tisíc ľudí . Podľa ukrajinského prezidenta Porošenka bojuje na strane separatistov taktiež 9-tisíc ruských vojakov .