Keby Henry Kravis, spoluzakladateľ druhej najväčšej globálnej private equity skupiny Kohlberg Kravis Roberts, pred rokom vedel, že v USA prepukne jedna z najväčších kríz v histórii, zrejme by vyhodnotil možný vstup na burzu ako najväčší stupeň šialenstva. No turbulencie na trhoch nepredvídal, a tak pred dvomi týždňami na konferencii private equity firiem v Dubaji patril medzi najpesimistickejších účastníkov.
Kým ostatní, na čele s Davidom Rubensteinom z Carlyle Group, sa snažili glorifikovať rozhodnutie vlád dotovať bankový sektor hotovostnými injekciami, H. Kravis upozorňoval, že sektor sa musí prispôsobiť novým podmienkam. A nie čakať, že prístup bánk k úverovaniu bude rovnaký ako pred krízou.
- NEPREHLIADNITE:
- 147009>Kríza praje finančným žralokom
- 147011>Private equity si rozumejú s každou vládou
Investori tlačia
S opatrnosťou bánk a ich neochotou požičať peniaze sa americké a britské private equity stretávajú už deväť mesiacov. Na rozdiel od lokálnych hráčov v strednej a východnej Európe, ktoré si začali meniace sa podmienky všímať len nedávno.
Za ten čas aktivita private equity sektora najmä v sťahovaní verejne obchodovateľných firiem z burzy s cieľom reštrukturalizovať viditeľne klesla. Podľa agentúry Thomson Financial sa hodnota takýchto obchodov vo svete za prvých osem mesiacov roka znížila na 85 miliárd dolárov. V prvej polovici vlaňajška to bolo 405 miliárd.
Navyše, tohtoročné transakcie sú charakterizované väčším podielom vlastných prostriedkov oproti cudzím zdrojom, ktoré zvykli investičné spoločnosti získať od bánk v minulosti. Práve pre nedostatok bezpečných a lacných úverov sa začínajú svetové mená private equity zaujímať o rizikovejšie a drahšie spôsoby financovania svojich obchodov.
„Ak dokážeme zlepšovať stratégiu a prevádzku firmy, mali by sme zvažovať ďalšie možnosti vrátane mezanínového financovania,“ povedal podľa agentúry Reuters H. Kravis v Dubaji. Mal tým na mysli najmä nezabezpečené pôžičky s dvojcifernou úrokovou mierou od špeciálnych fondov.
Okrem nižšej bankovej likvidity veľkých hráčov v súčasnosti trápi tlak vlastných investorov. Svetové private equity vytvárajú obrovské fondy, prostredníctvom ktorých investujú napríklad verejné inštitúcie, školy a penzijné fondy.
Hoci private equity pracujú s dlhšími investičnými horizontmi, ktoré môžu presahovať trvanie krízy, klienti podliehajú panike. Začínajú požadovať vrátenie investovaných prostriedkov. A volajú po znižovaní poplatkov, ktoré za správu svojich peňazí platia.
Práve vytváranie fondov, cez ktoré môže investovať prakticky ktokoľvek, odlišuje klasické private equity od firiem ako Penta Investments či J&T Group. Tie spravujú najmä peniaze svojich majiteľov.
Spoločných čŕt v ich podnikaní sa však dá nájsť viac, a tak je otázka, prečo sa v regióne strednej a východnej Európy, kde väčšinou slovenské private equity pôsobia, nestretávajú častejšie. Samo Slovensko medzi najzaujímavejšie investičné ciele nepatrí.
Na Slovensko okľukou
Dôvod absencie veľkých hráčov je celkom jednoduchý. Malý trh generuje príliš malé investičné príležitosti s relatívne malými výnosmi. A tie cez investičné sito globálnych hráčov prepadnú.
Napríklad svetová jednotka The Carlyle Group podľa rebríčka magazínu Private Equity International spravuje 89 miliárd dolárov, má 1 200 investorov a aktivity v 68 krajinách. Je zrejmé, že v porovnaní so slovenskými skupinami – najväčšia J&T spravuje majetok za 3,3 miliardy eur – sú globálne private equity zvyknuté na inú výšku investícií.
Globálne private equity sa do projektov na Slovensku zapájajú skôr ako partneri pri financovaní projektov, na ktoré menší hráči regiónu nemajú. Alebo sa na Slovensko dostávajú prostredníctvom akvizície nadnárodných spoločností, ktoré majú slovenské dcéry.
Napríklad Warburg Pincus koncom minulého roka kúpil spoločnosť Centrum.cz Holding, prevádzkovateľa internetových portálov Centrum.cz a Centrum.sk. A v tomto roku k nim pridal aj slovenský a český Atlas.
Warburg vlastnil aj podiely v česko-slovenskej farmaceutickej spoločnosti Zentiva. Ďalší hráč, Apax Partners, zasa pred dvoma rokmi vstúpil do mediálnej spoločnosti CME, ktorá vlastní televízie Nova a Markíza.
Príklady na investície private equity „ľahšej váhy“ sa síce hľadajú ľahšie, no ani tých nie je veľa. Poľský Enterprise Investors, ktorý patrí medzi najväčšie investičné skupiny na trhoch strednej a východnej Európy, prenikol na Slovensko začiatkom milénia, keď investoval do vtedajšieho Globtelu (v súčasnosti Orange). A v roku 2005 kúpil sieť obchodov s elektronikou Nay.
Najpočúvanejšie slovenské rádio Expres sa rozbiehalo za finančnej asistencie rakúskeho East Fund Managementu. Po dosiahnutí trhového podielu, ktorý rádiu zabezpečil trvalý prísun peňažných tokov z inzercie, finančný investor v roku 2004 vystúpil.
Konzorcium private equity fondov pod vedením firiem Columbia Capital a M/C Venture Partners v tomto roku prevzalo alternatívneho telekomunikačného operátora GTS Central Europe – a s ním aj jeho slovenskú dcéru GTS Nextra. Do rúk francúzskeho investičného fondu Butler Capital Partners sa zasa dostala časť výroby vlákien po humenskom Chemlone, ktorú Francúzi premenovali na Nexis Fibers.
S kým súperia
Najčastejšie slovenské private equity o investičné príležitosti v tuzemsku súperia buď navzájom, alebo s českými konkurentmi. A so strategickými investormi, ktorí v tom-ktorom odvetví pôsobia a chcú rásť prostredníctvom akvizícií. Prípadne expandujú do sektorov nadväzujúcich na ich výrobu.
Tak to bolo i v prípade bratislavského spracovateľa olejnín Palma-Tumys, jedného z posledných veľkých slovenských podnikov v rukách pôvodných privatizérov. Tí sa rozhodli firmu predať pre čoraz ostrejšiu konkurenciu väčších konkurentov a rastúci tlak obchodných reťazcov na ceny.
Najvyššiu ponuku predložila Slavia Capital. A porazila ďalších konkurentov – český koncern Agrofert na čele so Slovákom Andrejom Babišom, PPF a investičné fondy rakúskej Volksbank.
Viac ako potravinárska výroba vtedy Slaviu zaujímala pridružená výroba metylesteru repkového oleja MERO, ktorý sa primiešava do motorovej nafty. Už pred Palmou kúpila českého výrobcu MERO Agropodnik Jihlava, a tak sa stala jedným z najväčších výrobcov tohto produktu v strednej Európe.
Atraktívnejší východ
Globálna kríza by záujem private euity o podniky v strednej a východnej Európe – a teda aj na Slovensku – mohla zmeniť. Aspoň teoreticky. Turbulencie na trhoch môžu finančným skupinám v expanzii pomôcť, pretože zvýrazňujú neefektívnosť nekonkurencieschopných firiem a potrebu konsolidácie v niektorých odvetviach. No či sa globálni hráči chytia príležitostí, o tom sa dá zatiaľ len špekulovať.
„Ak veľké skupiny nemali v regióne doteraz tím, zrejme sa nezačnú pozerať týmto smerom len kvôli kríze,“ myslí si šéf slovenskej pobočky Enterprise Investors Ivan Jakúbek. Súhlasí s ním aj finančný manažér spoločnosti Arca Capital Rastislav Velič.
Podľa neho je Slovensko pre veľkých hráčov neznáma krajina. Myslí si, že vstupovať na nové trhy v čase krízy predstavuje ešte väčšie riziko ako inokedy.
Naopak, podľa Slavie Capital bude stredná a juhovýchodná Európa atraktívnejšia aj pre svetový kapitál. Obdobne to vidia aj v Pente.
„Začíname pociťovať konkurenciu globálnych hráčov,“ tvrdí partner Penty Jaroslav Haščák. Globálne skupiny podľa neho znižujú minimálne investičné kritériá a stávajú sa konkurenciou i pre stredne veľké lokálne private equity.
Tak či onak, už teraz je v regióne pomerne veľa hráčov, ktorí by z krízy mohli ťažiť. Podľa Európskej asociácie private equity a venture kapitálu pôsobí v strednej a východnej Európe, na Pobaltí a Balkáne takmer osemdesiat private equity firiem.
Ilustračné foto - Bloomberg
