Svetové ceny potravín rastú, na Slovensku kazia úrodu aj hraboše. Budeme kupovať drahšie aj my?

V máji rástli ceny potravín celosvetovo najvýraznejšie. Dosiahli najvyššiu úroveň od septembra roku 2011. Informovala o tom správa  Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vydaná tento týždeň. V porovnaní s májom minulého roka ceny globálne narástli o 39,7 percenta. Vzrástli medzinárodné ceny rastlinných olejov, cukru a obilnín, a tým sa priamo úmerne zvýšila aj cena potravinových tovarov na pultoch predajní v celom svete.

Farmári mali ťažký rok

Na náklady pri pestovaní farmárskych produktov vplýval podľa slov Juraja Mačaja zo spoločnosti Agromačaj, s. r. o., z Kráľovej pri Senci rast mzdových nákladov. „Tento rok sa k tomu pridal ešte narast cien elektriny, plastov, ktoré priamo súvisia s obalovými nákladmi, a dreva,“ vysvetľuje J. Mačaj. Drevené debny sa používajú pri skladovaní a preprave zeleniny.

Agropodnikateľ ďalej dodáva, že nárast týchto nákladov môže v tomto roku byť kumulatívne až 5 percent v priemere na všetku zeleninu, ktorú jeho rodinná pestovateľská firma produkuje.

Do cien v maloobchode sa tieto náklady dajú preniesť, iba ak ich zapracujú všetci hráči na trhu. „Samotné ceny sú výsledkom ponuky a dopytu a vplývajú na ne aj iné faktory,“ uvádza na margo preklápania zvýšených nákladov do cien potravinárskych produktov.

Tými inými faktormi sú počasie a rast alebo pokles pestovateľských plôch. Ďalšími môžu byť potom klimatické zmeny alebo premnožení škodcovia. To sa stalo aj pestovateľom v spoločnosti Sanagro. „V prvých mesiacoch minulého roka sa veľmi často opakovali nočné mrazy, neskôr bolo dlhotrvajúce extréme sucho, potom prišli lokálne ľadovce a cez leto sa významne premnožila zver, najmä hraboše na poliach,“ hovorí pre TREND Tomáš Kohút, generálny riaditeľ Sanagro, a. s., Bratislava.

„Tieto extrémy, najmä čo sa týka počasia, sa podpísali hlavne na kvalite a nižšom objeme úrody, ale prinieslo to so sebou aj problémy, ktoré súviseli s oneskorenými prácami na poliach, keďže z dôvodu extrémnych zrážok na jar a aj na jeseň sa na polia nedalo dostať,“ vysvetľuje.

Farmy Sanagra v Trnavskom kraji, ktorý je dlhodobo postihnutý veľkým výskytom hraboša poľného, hovoria za minulý rok o jeho kalamitnom množstve. Nedokázali ho regulovaťani prirodzení predátori. „Len v regióne Hlohovca vlani hraboš zničil tretinu výmery porastu v rôznej intenzite. Na osevoch repky ozimnej sme vyčíslili straty v priemere vo výške 75-tisíc eur, pričom zníženie úrody plodín, ktoré sa vlani zbierali, boli na úrovni približne 350-tisíc eur,“ uvádza T. Kohút.

Na otázku, či sa konečná cena produktu podpísala na náročnom roku 2020, odpovedať nevedeli. „Spoločnosť Sanagro je prvovýrobcom a drvivú väčšinu svojej produkcie dodáva spracovateľom koncových výrobkov,“ vysvetľuje riaditeľ.

Ako sa to všetko prejaví na pultoch slovenských predajní?