Centrálne banky sa pustili do prísnej menovej politiky, aby potlačili infláciu. Obavy o finančný systém, od trhov s dlhopismi cez komerčné nehnuteľnosti až po zdravie bánk, sú neustále prítomné, konštatuje The Economist. Tento rok zamieria k volebným urnám približne štyri miliardy ľudí, čo bude mať nepredvídateľné následky. Najhoršie zo všetkého je, že svet sa ocitol v plameňoch v dôsledku konfliktov od Ukrajiny cez Izrael až po Červené more. Niet divu, že analytici hovoria o „chaose nového sveta“.
A predsa, svetová ekonomika odoláva. Začiatkom roka 2023 takmer všetci ekonómovia počítali s tým, že v tom roku nastane globálna recesia. Namiesto toho celosvetový HDP vzrástol približne o tri percentá. Údaje z banky Goldman Sachs naznačujú, že globálna ekonomická aktivita je približne taká živá ako v roku 2019.
Trhy práce sú ešte silnejšie. Miera nezamestnanosti v celej OECD zostáva pohodlne pod piatimi percentami. Podiel ľudí v produktívnom veku, ktorí skutočne pracujú, je na historickom maxime. Reálne disponibilné príjmy domácností v rámci krajín G7 sa v roku 2022 znížili o štyri percentá, ale teraz opäť rastú.
Niektorým krajinám sa darí menej. Nemecku, ktoré čelí nepriaznivému vplyvu vysokých cien energií a čínskej konkurencii v automobilovom priemysle, hrozí recesia. Celková zamestnanosť v nepoľnohospodárskych odvetviach v USA však vzrástla v januári o 353-tisíc, čo je obrovské číslo, ktoré prekonalo takmer všetky očakávania.
Prečo globálna ekonomika nedbá na nový svetový chaos? Vysoké úrokové sadzby dokázali v bohatom svete znížiť infláciu z desaťpercentného vrcholu na približne šesť percent. To zvyšuje kúpnu silu domácností a zároveň im to zdvíha náladu. Po dosiahnutí historického minima v roku 2022 dôvera bohatých spotrebiteľov skutočne prudko vzrástla. Vyššie náklady na pôžičky stlmila skutočnosť, že veľa dlhov domácností a podnikov má fixné úrokové sadzby.
Po toľkých šokujúcich globálnych udalostiach už svetu chaos neprekáža tak ako kedysi, uzatvára The Economist.
Ďalšie dôležité správy
