Nedostatok vody je potenciálne najrozsiahlejšou súčasťou celosvetovej klimatickej krízy. Podľa vedcov najviac zasiahne Indiu a Čínu, píše portál CNBC.
Ázia je centrom industrializácie s najrýchlejšie rastúcou mierou urbanizácie, ktorá si vyžaduje obrovské množstvo vody. „Veľké objemy vody si nevyžadujú iba staré priemyselné odvetvia ako oceliarstvo, ale aj tie novšie, akými sú výroba polovodičov a čipov či prechod na čistú energiu,“ vysvetlil Arunabha Gosh, generálny riaditeľ think-tanku Rada pre energetiku, životné prostredie a vodu. Miestny priemysel je podľa neho novým motorom ekonomického rastu Ázie.
India na čele
Celosvetový dopyt po sladkej vode do roku 2030 presiahne dodávky o 40 až 50 percent. Indiu, ktorá je najľudnatejšou krajinou sveta, zasiahne nedostatok vody najviac. Aj napriek tomu, že tu žije 18 percent celosvetovej populácie, krajina má dostatok vody iba pre štyri percentá obyvateľov.
Tento juhoázijský štát sa v rámci zdrojov vody do veľkej miery spolieha najmä na sezónu monzúnových dažďov. Pre zmenu klímy ale India trpí čoraz častejšími povodňami či suchami, ktoré zhoršili už existujúci nedostatok vody.
Žiadna voda, žiadne uhlie
Podľa nezávislého think-tanku Lowy Institute 80 až 90 percent podzemnej vody Číny nie je pitná. Až polovica je príliš znečistená na to, aby našla využitie v priemysle a poľnohospodárstve. Pokiaľ ide o vodu z riek, až polovica nie je vhodná na pitie. Polovicu z toho navyše takisto nemožno použiť ani v priemysle či poľnohospodárstve.
Ekonomika Číny síce dosiahla v oblasti prechodu na čistú energiu určitý pokrok, jej energetický systém je stále do veľkej miery závislý od uhlia. Bez vody však nie je žiadne uhlie.
„Z pohľadu súčasných elektrární na uhlie je voda dôležitou vstupnou surovinou. Ak jej bude nedostatok či nebude vôbec k dispozícii, elektrárne budú nefunkčné,,“ vysvetlil Gosh.
Západ nie je mimo ohrozenia
Ostatné rozvojové ázijské krajiny sú na tom podobne. Je však možné, že budú mať s riešením vodnej krízy oveľa väčší problém. Ani Západ sa následkom nedostatku vody nevyhne. Klimatická kríza sa totiž prehlbuje a znižuje jej zásoby. Neobyčajne teplá zima sa odrazila napríklad na nižších hladinách riek a potrápila aj lyžiarske strediská.