Človek sa poteší, ak nájde niekoľko drobných mincí v pohovke. O čo väčšia radosť to musela byť, keď Svetová banka 30. mája objavila takmer sedem biliónov dolárov dodatočného globálneho HDP po preskúmaní stoviek predajných položiek v 176 krajinách.
Nie sú to ale peniaze navyše, ktoré je možné okamžite míňať. V skutočnosti boli ceny po celom svete v priemere o štyri percentá nižšie, než sa doteraz myslelo, uvádza The Economist. Svetová banka robí takéto porovnávanie každých pár rokov. Napríklad v Číne jej tímy brali do úvahy tovar a služby v približne 16-tisíc obchodoch a iných prevádzkach.
Analytici vypočítali, že globálne výdavky naprieč všetkými krajinami a v rôznych menách v roku 2022 predstavovali 174 biliónov dolárov. To je takmer o sedem biliónov viac, než bol odhad pre rovnaký rok, aktualizovaný o mieru inflácie v jednotlivých krajinách.
Dodatočná kúpna sila vznikla ako rozdiel v paritách kúpnych síl po celom svete. Bežne sa totiž veľkosť ekonomiky počíta v dolárovom vyjadrení, kedy sa berú do úvahy aktuálne výmenné kurzy. Presnejšie porovnanie veľkosti ekonomík však poskytuje parita kúpnej sily, ktorá ukazuje, čo si za domáce peniaze môže spotrebiteľ vo svojej krajine kúpiť.
Dodatočná kúpna sila nie je rovnomerne rozložená. Takmer 1,1 bilióna dolárov sa našlo v Indii, ktorá si potvrdila pozíciu tretej najväčšej ekonomiky sveta. Revízia 660 miliárd dolárov pripadla na ruskú ekonomiku, ktorá predbehla veľkosťou aj Japonsko.
Najväčšia časť dodatočnej kúpnej sily, až 1,4 bilióna dolárov, pripadla Číne. To znamená, že jej ekonomika bola v roku 2022 o 25 percent väčšia ako americká, ak sú podobné položky hodnotené podobnými cenami. Naopak, pri použití trhových výmenných kurzov miesto parity kúpnej sily bolo čínske HDP takmer o 30 percent menšie.
Ďalšie dôležité správy
