Banka pre medzinárodné zúčtovanie v nedeľu vyzvala centrálne banky na ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb. Upozornila pritom, že svetová ekonomika je teraz v kritickom bode, keďže krajiny zápasia s vysokou infláciou.
Napriek neúnavnému zvyšovaniu úrokových sadzieb v uplynulých 18 mesiacoch zostáva miera inflácie v mnohých významných ekonomikách tvrdohlavo vysoká, zatiaľ čo skok v nákladoch na pôžičky spôsobil najvážnejšie bankové kolapsy od finančnej krízy pred 15 rokmi.
Obnova cenovej stability
„Globálna ekonomika je v kritickom bode. Je potrebné riešiť vážne problémy,“ uviedol Agustin Carstens, generálny riaditeľ Banky pre medzinárodné zúčtovanie, vo výročnej správe, ktorú organizácia zverejnila v nedeľu.
Pripomenul, že časy, keď sa presadzoval krátkodobý rast, sa skončili. Menová politika musí teraz viesť k obnoveniu cenovej stability. Fiškálna politika sa musí konsolidovať.
Claudio Borio, šéf menovej a ekonomickej divízie Banky pre medzinárodné zúčtovanie, poznamenal, že centrálne banky stoja pred náročnou úlohou. Prvýkrát od druhej svetovej vojny vo veľkej časti sveta koexistuje prudký nárast inflácie s rozsiahlou zraniteľnosťou finančného systému.
Čím dlhšie zostane inflácia zvýšená, tým silnejšie a dlhšie bude potrebné sprísňovať menovú politiku, uvádza sa v správe BIS, podľa ktorej možnosť ďalších problémov v bankovom sektore je teraz „reálna“. „Myslím si, že centrálne banky dostanú infláciu pod kontrolu. To je ich úlohou, obnoviť stabilitu. Otázkou je, aká bude cena,“ poznamenal.
Otrasy v bankovom systéme
Banka pre medzinárodné zúčtovanie so sídlom vo Švajčiarsku mala v uplynulých dňoch svoje výročné zasadnutie, na ktorom poprední centrálni bankári diskutovali o turbulentných mesiacoch. V marci a apríli došlo k pádu niekoľkých regionálnych bánk v USA, vrátane Silicon Valley Bank a následne k núdzovej záchrane Credit Suisse.
Zvyšovanie úrokových sadzieb vyvoláva veľký stres v bankovom systéme. A ak sa k tomu pridá prudký rast inflácie alebo cien nehnuteľností, prípadne je pomer dlhu k hrubému domácemu produktu vysoký, stres ešte stúpa.
Prognózy banky
Banka odhaduje, že náklady na podporu starnúceho obyvateľstva porastú v priebehu nasledujúcich 20 rokov o približne štyri percentá vo vyspelých a o päť percent v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.
Ak by vlády nezačali s uťahovaním opaskov, môže stúpnuť verejný dlh do roku 2050 nad dvesto percent HDP vo vyspelých a nad 150 percent HDP v rozvojových ekonomikách a mohol by byť ešte vyšší, ak tempo hospodárskeho rastu klesne.
Podľa predstaviteľov banky je preto „potrebné upraviť nerealistické očakávania“, keďže situácia je zložitá. Posledná etapa bude pritom náročná, povedal Borio s odkazom na výzvy, ktorým centrálni bankári čelia.
Ďalšie dôležité správy
