Centrálne banky naprieč svetom zvyšujú úrokové sadzby, aby bojovali proti pretrvávajúcej inflácii, zároveň tri najväčšie svetové ekonomiky – Spojené štáty americké, Čína a eurozóna – prudko spomaľujú.

Najnovšie prognózy Svetovej banky hovoria o tom, že aj mierny zásah do globálnej ekonomiky, v priebehu budúceho roka, môže viesť k recesii.

Svetová banka tvrdí, že globálna ekonomika je teraz v najprudšom spomalení od roku 1970 a spotrebiteľská dôvera už klesla výraznejšie ako v období pred predchádzajúcimi globálnymi recesiami.

„Globálny rast sa prudko spomaľuje, pričom ďalšie spomalenie je pravdepodobné, keď viac krajín upadne do recesie," povedal prezident Svetovej banky, David Malpass, a dodal, že tieto trendy budú pretrvávať s ničivými následkami pre rozvíjajúce sa trhy a rozvojové ekonomiky.

Synchronizované zvyšovanie úrokových sadzieb prebieha na celom svete a súvisiace politické opatrenia budú pravdepodobne pokračovať aj v budúcom roku, ale nemusia stačiť na to, aby sa inflácia vrátila späť na úroveň pred pandémiou covid-19.

Ak prerušenia dodávok a tlaky na trhu práce neustúpia, globálna miera jadrovej inflácie bez energií by v roku 2023 mohla zostať na úrovni približne 5 percent, čo je takmer dvojnásobok päťročného priemeru pred pandémiou.

Dá sa globálna recesia ešte zvrátiť?

Aby centrálne banky znížili infláciu, možno budú musieť zvýšiť úrokové sadzby o ďalšie dva percentuálne body. Uvedené navýšenie, spolu so stresom na finančných trhoch, spomalí rast globálneho hrubého domáceho produktu na 0,5 percenta v roku 2023.

D. Malpass povedal, že tvorcovia politiky by sa mali zamerať skôr na navýšenie výroby, nie na znižovanie spotreby.

Predchádzajúce recesie poukázali na riziko, že inflácia zostane dlho vysoká, napríklad recesia v roku 1982 spustila viac ako 40 dlhových kríz a predznamenala desaťročie strateného rastu v mnohých rozvojových ekonomikách.

Viceprezident Svetovej banky, Ayhan Kose, povedal, že nedávne sprísnenie menovej a fiškálnej politiky by pomohlo znížiť infláciu, ale vysoko synchrónny charakter opatrení by mohol, naopak, situáciu zhoršiť a prispieť k spomaleniu globálneho rastu.

Štúdia Svetovej banky naznačila, že centrálne banky by mohli bojovať proti inflácii tým, že budú jasne komunikovať svoje politické rozhodnutia, zatiaľ čo politici by mali zaviesť dôveryhodné strednodobé fiškálne plány a pokračovať v poskytovaní cielenej pomoci zraniteľným domácnostiam.