Pásmo Gazy za prvé štyri mesiace izraelského bombardovania utrpelo škody na kritickej infraštruktúre vo výške zhruba 18,5 miliardy dolárov, odhadujú Svetová banka a OSN v zverejnenej správe. Izrael ofenzívu v Pásme Gazy začal po cezhraničnom teroristickom útoku Hamasu 7. októbra.
Priebežná správa o posúdení škôd, ktorá získala finančnú podporu od Európskej únie, odhaduje, že škody v Pásme Gazy zodpovedajú 97 percentám celkového HDP okupovaného Západného brehu a Pásma Gazy v roku 2022. Zo 72 percent ide podľa správy o škody na obytných budovách, 19 percent tvoria škody na verejnej infraštruktúre, vrátane vodohospodárstva, zdravotníctva a školstva. V dôsledku bombardovania zostalo podľa správy v Pásme Gazy asi 26 miliónov ton trosiek a sutín, ktorých odstránenie potrvá roky.
Svetová banka uviedla, že viac ako milión obyvateľov Pásma Gazy je bez domova a 75 percent obyvateľov bolo v dôsledku konfliktu vysídlených. Na pokraji hladomoru je podľa Svetovej banky viac ako polovica populácie Pásma Gazy a všetci obyvatelia čelia akútnemu nedostatku potravín. Najviac vojna podľa Svetovej banky dopadla na zdravie žien, detí, seniorov a zdravotne postihnutých, pričom v prípade veľmi malých detí možno očakávať, že to ovplyvní ich budúci vývoj.
Izrael začal vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy s cieľom Hamas úplne zničiť po októbrovom teroristickom útoku, keď ozbrojenci Hamasu a jeho spojencov v izraelskom pohraničí povraždili takmer 1 200 ľudí a zhruba 250 osôb zavliekli na palestínske územie. Pri prvom a doteraz jedinom pokoji zbraní na konci novembra bola prepustená necelá polovica rukojemníkov.
Izrael tvrdí, že cieli na bojovníkov Hamasu, ktorí využívajú civilné budovy, vrátane obytných blokov a nemocníc, na úkryt. Hamas to popiera. Izraelskí predstavitelia vyhlásili, že Hamas môže vojnu ukončiť tým, že sa vzdá, prepustia všetkých rukojemníkov, ktorí v Pásme Gaze držia, a odovzdá osoby zapojené do útoku zo 7. októbra, aby boli postavené pred súd.
Ďalšie dôležité správy
