Priemysel je považovaný za liek na neduhy takmer každej doby. Aktuálne sú to problémy klimatických zmien, straty pracovných miest strednej triedy, geopolitických sporov a slabého ekonomického rastu.
Nikde sa nemíňa viac ako v Spojených štátoch, pripomína The Economist. „Ľudia, kde je napísané, že práve my nemôžeme byť opäť hlavnou výrobňou sveta?“ spýtal sa pred časom americký prezident Joe Biden. Pri hľadaní odpovede sa zaviazal poskytnúť do výroby približne bilión dolárov alebo takmer päť percent HDP.
V reakcii na to EÚ upravila pravidlá štátnej pomoci, no vlády jednotlivých krajín veľmi nereagujú. Tieto iniciatívy nasledujú príklad rastúcich ázijských mocností. Čínska stratégia „Made in China“ má za cieľ zmeniť krajinu z veľkého výrobného hráča na dominantného. Stratégia Indie „Make in India“ dúfa, že do roku 2025 zvýši podiel priemyslu na ekonomike na 25 percent pridanej hodnoty. Rozvíjajúce sa trhy s bohatými prírodnými zdrojmi, ako napríklad Indonézia a Zimbabwe, sú zaneprázdnené zákazom vývozu surovín a snahou podporiť domáce priemyselné odvetvia.
Na Západe je cieľom zvrátiť úpadok priemyslu. Podiel výroby na celosvetovej ekonomickej produkcii klesol z 19 percent v roku 1997 na súčasných 16, pričom najprudší pokles je v bohatých krajinách. V Číne a Indii je podiel priemyslu na ekonomickej produkcii zhruba tam, kde bol pred tromi desaťročiami, ale aj v týchto krajinách v posledných rokoch klesol.
Štyri argumenty svedčia o potrebe zvrátiť upadajúci trend priemyslu. Po prvé, politici na Západe hovoria, že továrne sú zdrojom solídnych pracovných miest, ktoré produkujú väčšiu a spokojnejšiu strednú triedu. Po druhé, podporovatelia považujú výrobu za hnaciu silu inovácií a rastu. Toto je naliehavo potrebné na podporu zeleného prechodu – tretieho dôvodu –, ktorý bude pre voličov znesiteľnejší, ak prinesie lokálne pracovné miesta. Napokon po štvrté, napätie medzi USA a Čínou prinútilo svetových lídrov prehodnotiť, ktorý tovar je strategicky dôležitý, a preto by sa mal vyrábať bližšie k domovu.
Stredná trieda ustupuje
Veľa dobrých pracovných miest vo výrobe však už neexistuje. Zamestnanie v bohatom svete, ktoré si vyžaduje technické zručnosti na strednej úrovni (napríklad obsluha strojov), ustúpilo kombinácii pracovných miest na vysokej a nízkej úrovni, väčšinou v sektoroch služieb (napríklad baristi). Bohaté obyvateľstvo míňa viac zo svojich príjmov na služby; priemyselný dopyt čoraz viac uspokojujú rozvíjajúce sa trhy. Či už v Detroite alebo Dortmunde, dôsledky sú zrejmé a už teraz známe. Na prvý pohľad tí, ktorí kritizujú stratu pracovných miest vo výrobe, majú pravdu. Určite sa ale oplatí, aby boli späť?
Je tu háčik. Zďaleka nie je jasné, či je možné takéto pracovné miesta vrátiť – bez ohľadu na to, koľko vlády míňajú. Spočiatku prudko klesla mzda vo výrobe. Mzdy výrobných pracovníkov v Amerike teraz zaostávajú za podobnými pracovníkmi v sektore služieb o päť percent. Navyše, druh high-tech tovární, ktoré sa USA a Európa snažia prilákať, sú vysoko automatizované, čo znamená, že už nie sú významným zdrojom zamestnania pre ľudí s nízkou kvalifikáciou.
Jedným z takýchto príkladov je zrekonštruovaný závod spoločnosti Ford na výrobu elektrických vozidiel (EV) v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa nachádza v priemyselnom srdci Nemecka. Podvozky a karosérie vozidiel sú upravované chemikáliami, aby sa pripravili na lakovanie a aby sa zabránilo korózii. To sa deje na viacerých podlažiach; počet pracovníkov zapojených do práce na mieste je presne nulový. (Dvaja ľudia obsluhujú všetko na diaľku). Lesklé žlté montážne roboty na výrobnej linke sú dostatočne pokročilé na to, aby boli väčšinou schopné monitorovať samy seba.
Továrne verzus poľnohospodárstvo
Medzitým sa špičkový priemysel podobá skôr na sektor služieb. Podľa MMF služby spojené s výrobou v posledných desaťročiach vzrástli. Pohybové senzory vyrobené spoločnosťou Bosch sú pokročilé produkty. Nemecká technologická firma však ponúka aj softvér a služby, ako je napríklad nepretržité monitorovanie tovaru, na ktorý sú nasmerované tieto senzory. Všetko je prispôsobené potrebám zákazníkov.
A čo úloha priemyslu ako zdroja inovácií a ekonomického rastu? V rozvojových krajinách výroba priťahuje pracovníkov z poľnohospodárstva, čo je relatívne neproduktívna forma zamestnania. V dôsledku prerozdelenia pracovnej sily sa priemyselná produkcia zvyšuje. Ekonomickí historici si stále väčšmi kladú otázku, či štátna podpora výroby v skutočnosti hrala takú rozhodujúcu úlohu v hospodárskom rozvoji východnej Ázie a Západu, ako sa bežne predpokladá. Rozhodujúci bol prinajmenšom rast produktivity v službách a odstránenie protekcionizmu.
Často vychvaľovaný rast produktivity výroby v porovnaní so službami, ako aj poľnohospodárstvom, má výhrady. Ekonómovia zistili, že finančné, IT a právne služby môžu zvýšiť produktivitu. Podľa MMF sa rozdiel medzi rastom produktivity výroby a služieb v mnohých krajinách od prelomu tisícročia zmenšil. V Číne a Indii sa zmenilo celé smerovanie, pričom produktivita služieb rastie rýchlejšie.
Väčšia kapacita priemyslu, podporovaná inováciami má tiež určitý háčik. „Meranie výdavkov na inovácie je jednoduchšie vo výrobných firmách, ktoré majú tendenciu mať špecializované oddelenia pre výskum a vývoj,“ poznamenáva Paul Hünermund z Copenhagen Business School. Štátne výdavky na výskum a vývoj sú preto často zamerané na priemysel, vysvetľuje, aj keď služby môžu byť inovatívnejšie.
Výsledkom je špecializácia
Najsilnejší argument pre dôležitosť inovatívnej výroby pochádza od ekonómov, ktorí poukazujú na to, že k veľkému technologickému pokroku dochádza na miestach, kde súčasne existuje priemysel a služby. Gary Pisano a Willy Shih, obaja z Harvard Business School, zdôrazňujú dôležitosť učenia sa prostredníctvom výroby v odvetviach, ako je napríklad výroba čipov špičkových technológií.
V roku 2001 Taiwan zmiernil zákaz offshoringu, čo viedlo k presunu časti výroby do Číny. Akademici, ktorí študovali dôsledky, zistili, že inovácie v dotknutých tovaroch sa znížili. Bolo to však vyvážené nárastom inovácií v iných tovaroch a technológiách, keďže sa uvoľnili zdroje na výskum a vývoj. Výsledkom bola špecializácia, nie zníženie objemu inovácií.
Politici takisto dúfajú, že ďalšie investície vytvoria nové firmy a dokonca aj celé priemyselné odvetvia. Americká Tesla a čínsky BYD sú tými, ktoré majú na mysli. Riešením by boli aj energeticky náročné továrne na miestach s dostatkom a lacnou obnoviteľnou energiou. Ale z globálneho hľadiska sú preteky v dotáciách v konečnom dôsledku bez želaného efektu. Nemecko zvýšilo ponuku spoločnosti Intel zo zhruba sedem miliárd eur na desať v snahe prilákať výrobcu čipov, aby postavil novú továreň v Magdeburgu, dve hodiny od Berlína. Hoci región bude profitovať prostredníctvom pracovných miest a návštevníkov, Nemecko na tom pravdepodobne nebude lepšie, keďže väčšinu širších výhod budú financovať daňoví poplatníci.
Čínsky múr
Čína poskytla v tomto smere ďalší impulz. Krajina 3. júla oznámila plány na obmedzenie vývozu dvoch kovov, gália a germánia, ktoré sú potrebné pre optické a polovodičové technológie. Predstavitelia tvrdia, že tento krok je reakciou na to, že Amerika obmedzila export tovaru, ako sú high-tech čipy a stroje, ktoré ich vyrábajú. Je to tiež signál, že Čína môže zasiahnuť Západ tam, kde ho to bolí najviac.
Aké rušivé sú v skutočnosti obmedzenia dodávok? V prípade niektorých vzácnych kovov možno veľmi. Trhové ekonomiky sa však dokážu prispôsobiť bolestivým obmedzeniam. Keď Rusko minulý rok rozpútalo vojnu na Ukrajine, kontinentálna Európa stále dostávala 40 percent ruského plynu. Zásoby sa v lete zmenšovali; ceny plynu vzrástli štvornásobne. Politici sa obávali, že celé priemyselné odvetvia sa zastavia, čo naruší dodávateľské reťazce a povedie to k brutálnej recesii.
Skutočný výsledok bol priaznivejší. Vlády zabezpečili dodávky inde; firmy investovali do zariadení na úsporu plynu alebo našli iné zdroje energie; domácnosti spotrebovali menej. Európska spotreba plynu bola za sedem mesiacov do marca takmer o pätinu nižšia ako v predchádzajúcich rokoch. Ekonomika sa oslabila, ale krachu sa vyhla. Bol to podobný príbeh, keď Čína v roku 2010 prerušila dodávky vzácnych zemín do Japonska. Spoločnosti našli spôsoby, ako tieto vstupy nahradiť bez toho, aby príliš prerušili výrobu. Trhy majú prirodzenú schopnosť prekonať nedostatok z jednoduchého dôvodu, že firmy sa snažia zarobiť peniaze.
„Nie je potrebné si vyberať. Amerika by sa mala naplno venovať svojej vlastnej zelenej priemyselnej politike a pomôcť priateľom urobiť to isté,“ hovorí bývalá predstaviteľka Bieleho domu Jennifer Harrisová. Bidenova administratíva prijala zákony, ktoré sprístupňujú niektoré materiály zahraničných výrobcov a chce uzavrieť partnerstvá s krajinami na dodávku kritických materiálov.
Takéto úsilie by mohlo znížiť škody spôsobené klamom z priemyselnej produkcie. Je ale možné, že všetko zlyhá – buď preto, že zelená transformácia nevytvára pracovné miesta ani ekonomický rast, ktorý voliči očakávajú, alebo preto, že dotovaná výroba zaostáva za nádejami. Nová generácia ekonomických a politických lídrov začne pochybovať o tom, či je priemysel liekom na najväčšie neduhy ľudstva.
Ďalšie dôležité správy
